Ľudia
Moji starí rodičia uchovávali rodinné fotografie v škatuľke previazanej farebnou stuhou.
Boli pre n…
Moji starí rodičia uchovávali rodinné fotografie v škatuľke previazanej farebnou stuhou.
Boli pre nich niečo ako relikvia. Boli v nej spomienky na ich blízkych, na ich mladosť, na pekné chvíle.
Neskôr, keď sa fotografovanie rozšírilo a fotiek bolo čoraz viac, mali ich naši rodičia usporiadané v albumoch.
Keď som si ako chlapec prezeral tie obrázky z mladosti mojich rodičov, fotografie ich priateľov a známych, ochotne mi k nim rozprávali príbehy.
A ja som ich rád počúval.
Tak som spoznával tie časy, čo sa minuli, tých ľudí, čo tu kedysi žili. Ich životné príbehy znovu ožívali v mojej mysli.
Bez poznania tých ľudí a ich príbehov by boli fotky v albumoch len staré obrázky z minulosti. Určite by som si ich tak nevážil a nie je vylúčené, že by raz skončili v nádobe na smeti.
Pri dnešnom pretlaku digitálnych informácií, kedy elektronická komunikácia spôsobuje úpadok osobných rozhovorov aj v rámci rodiny, je dosť pravdepodobné, že naši vnuci nebudú vedieť nič o zažltnutých fotkách, ktoré zdedia po svojich predkoch ... ak sa vôbec nejaké pre nich zachovajú.
Staré albumy tak zaniknú a s nimi sa stratia aj spomienky na našich blízkych, na ich priateľov, na životné príbehy, na ich dielo a tiež na nás.
Bolo by smutné, keby sa niekdajšie Vajnory a ľudia, čo tu žili, stratili kdesi v zabudnutí.
Bolo by od nás nezodpovedné, keby sme dopustili vymazanie pamäte, ktorú sme prevzali od predošlých generácií a nerozumné nedať mladším generáciám možnosť poznať tú našu.
Zobraziť viac
Boli pre nich niečo ako relikvia. Boli v nej spomienky na ich blízkych, na ich mladosť, na pekné chvíle.
Neskôr, keď sa fotografovanie rozšírilo a fotiek bolo čoraz viac, mali ich naši rodičia usporiadané v albumoch.
Keď som si ako chlapec prezeral tie obrázky z mladosti mojich rodičov, fotografie ich priateľov a známych, ochotne mi k nim rozprávali príbehy.
A ja som ich rád počúval.
Tak som spoznával tie časy, čo sa minuli, tých ľudí, čo tu kedysi žili. Ich životné príbehy znovu ožívali v mojej mysli.
Bez poznania tých ľudí a ich príbehov by boli fotky v albumoch len staré obrázky z minulosti. Určite by som si ich tak nevážil a nie je vylúčené, že by raz skončili v nádobe na smeti.
Pri dnešnom pretlaku digitálnych informácií, kedy elektronická komunikácia spôsobuje úpadok osobných rozhovorov aj v rámci rodiny, je dosť pravdepodobné, že naši vnuci nebudú vedieť nič o zažltnutých fotkách, ktoré zdedia po svojich predkoch ... ak sa vôbec nejaké pre nich zachovajú.
Staré albumy tak zaniknú a s nimi sa stratia aj spomienky na našich blízkych, na ich priateľov, na životné príbehy, na ich dielo a tiež na nás.
Bolo by smutné, keby sa niekdajšie Vajnory a ľudia, čo tu žili, stratili kdesi v zabudnutí.
Bolo by od nás nezodpovedné, keby sme dopustili vymazanie pamäte, ktorú sme prevzali od predošlých generácií a nerozumné nedať mladším generáciám možnosť poznať tú našu.
Zobraziť viac
