Vajnory boli v minulosti vzornou katolíckou obcou.
Až do roku 1947 sa len málokto odvážil priznať k…Vajnory boli v minulosti vzornou katolíckou obcou.
Až do roku 1947 sa len málokto odvážil priznať k ateizmu. No ešte aj v období socializmu, kedy bola viera v Boha vyhlasovaná za tmárstvo, sa veľká väčšina Vajnorákov zúčastňovala cirkevného života.
Vajnory mali to šťastie, že tu bol 15 rokov farárom Ferdiš Juriga, ktorý zanechal veľmi výraznú stopu na všetkých farníkoch. Okrem toho, že upevnil ľudí vo viere, výrazne kultúrne pozdvihol, zjednotil a národne zorientoval celú obec.
Najdlhšie spravoval vajnorskú faru Filip Bachratý (1923 – 1965); skromný a obetavý ľudomil, ktorý celkom zapadol medzi svoje ovečky. V roku 1932 zabezpečil radikálnu opravu kostola s celým areálom. Na strop svätyne dal ak. maliarovi Štefanovi Šimkovičovi vymaľovať 12 biblických výjavov.
Po ňom vo Vajnoroch viac rokov pôsobil ako farár Pavol Mansvet Drobný (1963-1985); povahou pravý opak svojho predchodcu. Aj on nechal zrekonštruovať kostol; zväčša z prostriedkov, ktoré Filip Bachratý za 50 rokov vyzbieral z milodarov farníkov.
V obrazových spomienkach sú najčastejšie fotografie z prvého sv. prijímania a procesií. Zobraziť viac
