Pionierky zo šiestej B
1954
Poskytovateľ/autor:
Martin Fekete
Popis:
Z dievčat spoznávam len Eriku Rudolfovú (vpredu druhá zľava) a Boženu Krištofičovú (v druhom rade druhá). Ostatné zatiaľ neviem určiť.
Vieme však kto tam z tohto ročníka chýba; Anka Pažitná (neskôr vydatá Feketeová)- nemohla sa fotografovať s pionierkami, lebo odmietla vstúpiť do pionierskej organizácie.
Poznámka:
V 50. rokoch bolo k niečomu takému, ako je odmietnutie vstúpiť do pionierskej organizácie, treba riadnu odvahu.
Rodina Pažitných ju nepochybne mala, lebo Ankini rodičia odmietli vstúpiť aj do JRD v čase, keď bol na gazdov robený silný nátlak.
Kto sa bránil vstúpiť do družstva dostal nálepku "kulak"(nepriateľský sedliak, poškodzujúci štátne záujmy).
Snáď ako jediná vajnorská rodina súkromne hospodárili až do polovice 60. rokov.
Osobná spomienka
V časoch kolektivizácie som mal 4 roky, no spomínam si, ako k nám každý večer chodili agitátori presviedčať rodičov, aby vstúpili do JRD ... lebo vraj maloroľníctvu odzvonilo.
Tak ako teraz aj vtedy boli uvedomelí a zodpovední občania.
Ti na "kulakov" zazerali, lebo boli označení za triednych nepriateľov.
Štát robil na nich nátlak formou rôznych nariadení.
Napríklad, otec musel byť niekde zamestnaný, hoci mal na krku pomerne veľké gazdovstvo, inak mu hrozilo, že pôjde do baní - niekam do Ostravy či Jáchymova.
V roku 1955 vstúpila naša rodina "dobrovoľne" s celým hospodárstvom do družstva (našu ornú pôdu doteraz využíva poľnohospodárske "družstvo").
Môj dedko sa s tým nikdy nezmieril.
No mama to neskôr komentovala takto:
"Nič lepšie sa nám nemohlo stať. Kým sme súkromne hospodárili, tak sme hrdlačili a museli sme si poriadne uťahovať opasky, aby sme mohli zaplatiť tovarichárov a odovzdať kontingent.
Keď bol neúrodný rok, tak sme hladovali. Chovali sme 30 husí na predaj a nezjedli sme ani jednu. Teraz, to čo dochováme, máme pre seba. Čo odrobím, mám zaplatené a mám istotu riadneho živobytia. "