Z oberačky
1937
Majiteľ fotografie:
Ján Jurkovič
Popis:
Volky ťahajú voz s kaďou hrozna na prešovanie a ženičky sa ťahajú s košíkmi hrozna na jedenie (doma ho poviažu do párov a zavesia ho do komory, aby vydržalo aspoň do Vianoc).
Poznámka:
Skutočnosť nebola vždy taká romantická, ako na štylizovaných "národopisných" fotkách alebo v "dokumentárnych" rekonštrukciách oberačiek.
Zábavy bývali skutočnou zábavou a ľudia sa dokázali baviť z celej duše. Ale aj práca bola ozajstná, taká akú si dnešné generácie už nevedia predstaviť.
Na pole, či do vinohradu sa nechodilo v nablýskaných "sviatočných" krojoch. Nechodilo sa tam spievať, kurizovať a popíjať vínko (ako je to v televíznych "dokumentoch"). Ľudia tam chodili pracovať. A ešte si pamätám ako sa vo vinohradoch pracovalo do 60. rokov; od svitu do mrku.
Domov sa ľudia vracali zapotení, zaprášení alebo v zablatených botách.
Po oberačke sa neponáhľali na tancovačku, ale nabiť hrozno do preša a zaťahovať ...nakŕmiť dobytok, hydinu, potom seba, pomodliť sa ... a ísť spať.
Ani deti sa nehrávali vyumývané v čistučkých vyšívaných košieľkach na vykosenej "pažiti", ale zafúľané v doplátaných gaťkách vystrájali za humnami nezbedníctva.
To som nevyčítal z nejakej národopisnej štúdie, na to si spomínam z detstva - z 50. rokov.