Honvédi
1915
Poskytovateľ/autor:
Katarína Trachtová
Popis:
Kamaráti z pešieho pluku Pozsonyi honvéd. Prvý zľava je Jozef Trachta, otec Františka Trachtu *1921.
Poznámka:
11. novembra 1918 oficiálne skončila 1. svetová vojna (niektorí politickí analytici tvrdia, že pokračuje v rôznych formách dodnes). Priamo v nej padlo 59 Vajnorákov. Koľkým ďalším zapríčinila smrť a ťažké útrapy sa neuvádza. Jozef Trachta patril medzi tých, čo mali šťastie, že prežili. Na fotke je s kamarátmi v čase, keď sa už vedelo, že plán "blitzkrieg" nevyšiel. Osobná poznámka Mládenci sa fotili ako odhodlaní pre cisára pána a jeho rodinu „hrdinsky“ zabíjať rovnakých úbožiakov, ako sú aj oni. Od staroveku dodnes sú dejiny ľudstva, hlavne o vojnách medzi mocnármi/mocnosťami. Z dejepisu sa dozvedáme o tom, ktorý mocnár/mocnosť zvíťazil, čo dobil a získal. No zabíjajú sa v nich a trpia vždy len prostí ľudia, ktorých sa spory o prospechy mocnárov nijako netýkajú. Oni len strácajú a trpia. O nich sa v dejepise nepíše a o skutočných hrôzach vojny vedia vždy len tí, čo sa dožijú jej konca. Ostatní si svoje poznanie odnášajú so sebou do hrobu. S generačným odstupom na všetko zabudne. Preto väčšina jednoduchých ľudí vždy znova a znova podľahne vymývaniu mozgov; uverí vojnovej propagande mocnárov/mocností a začne nenávidieť ľudí označených za „nepriateľa“. Rovnakých ľudí, ako sú oni, iba že sú otroci/poddaní/občania iného mocnára/mocnosti. Tak sa mladí a naivní pod vplyvom propagandy stávajú ochotní zabíjať rovnakých otrokov, akými sú oni. Od staroveku dodnes sa to stále opakuje po rovnakej schéme. Menia sa len mocnári a ich prostriedky na vymývanie mozgov a vraždenie ľudí. ➖➖➖➖➖➖➖➖➖➖ Jediným poučením z histórie celého ľudstva je, že ľudstvo je nepoučiteľné. Georg Wilhelm Friedrich Hegel