Len pre moje vajnorské deti
1907
Popis:
LÚČENIE 33 ročného vajnorského farára ThDr. Ferdiša Jurigu pred odchodom do väzenia.
Uverejnené je v publikácii
Ferdiš Juriga: Lúčenie, Turčiansky Sv. Martin 1907.
Na snímke je dvojstrana 33/34.
Ďalšie dve dvojstrany sú pod odkazom na súvisiace fotografie.
Alojz Kolísek v publikácii U FERDIŠA JURIGU (vydaná v Hranici 1907), o lúčení píše:
"Bolo to v nedeľu 28. dubňa, keď Vajnory boli plné žandármi.
Bol to deň lúčenia Jurigovho s Vajnorákmi pred odchodom do väzenia.
Pri tom muselo byt, pravda, 20 žandárov.
Zatiaľ vykonalo sa lúčenie dojemné, posvätné v kostole vajnorskom, kde Juriga dal svojím farníkom „Zbohom" a prosil ich, keby vo väzení umrel, aby telo jeho previezli do Vajnor.
Ľud usedavo plakal, plno bolesti, horkosti bolo v duši.“
Poznámka:
Z Jurigovho lúčenia vyberám len niekoľko úryvkov, no aj z nich sa dá vytušiť veľkosť ducha a hĺbka jeho lásky k svojim Vajnorákom.
Na str. 33 pripomína, že to píše „len pre moje vajnorské deti“.
Na str. 34 sa vyznáva: „Nie som anjel. Len človek so všetkými krehkosťami a slabosťami ľudského pokolenia. Nie som bez chýb, vy to dobre viete, ale pri otázke, či som vás nemiloval z celej duše mojej, z celej mysle mojej, z celého srdca mojeho, zo všetkých síl mojich myšlienok, slovom i skutkami, pred celým svetom povedome sa vám dívam do očí a čakám odpoveď.
Či nie?!
Starých som si uctil jako otca i matku svoju,
vrstovníkom som bol priateľom
a detušky vaše ste nemilovali viac vy, nežli ja, jako keby boli bývali vlastné.
Nehľadal som česť, nie slávu.
Hľadal som ulahodiť každému.
Zastal som sa vždy pomlúvaného.
Nevydieral som groša od nikoho.
Štedro som doprial každému.
Tešil som zarmútených.
Pozdvihoval chorých.
Hral som sa s deťmi.
Zamlúval som milosrdne hriešnikov.
Miernil som hnevníkov.
Počúval som stárež i mládež a povedzte jeden, ktorého som nepotešil, neobveselil nielen slovom a návštevou, ale i jakým-takým darom.
Všetka myseľ moja bola vždy o vás, všetko moje vaše, ja celý váš.“
... a ďalej: „S hrdosťou vyznávam, že dnes neni druhej slovenskej katolíckej obci, ktorá by sa vám v bárz jakom dobrom vyrovnala.
Ja som vás splodil z milosti Božej k životu lásky vzdelanosti.“ *
(str. 35)
„A nebol bych vás hoden, jestli bych vám bol na vlas ukrivdil, a tak vrúcne vás nemiloval“.
(str. 36)
„Ja som prisahal s úmyslom zostať vám verný až do smrti a odpočívať v poctivej vajnorskej zemi a nezanechať fary svojej pre nijaké stovky žírnejších farností.“
(str. 38)
Tu píše o svojich zlých snoch, ktoré mal pred nástupom do väzenia a obracia sa na svojich farníkov:
„Jaj, Bratia, Sestričky! Života mi nenie žiaľ. Aj život môj milerád obetujem Bohu za vás, ale jestli by sa mal môj sen uskutočniť ...
So slzavým okom vás prosím, zvlášte Vajnorákov, dajte telo moje doviezť z Vacova do Vajnor, nech odpočívam medzi vami v tej poctivej slovenskej zemi.
Dajte mi vystaviť kamenný kríž.
A na kríž dajte vydlabať: Ešte aj z hrobu na vzdory svetu horlivo volá:
Žije, žije duch slovenský,
bude žiť na veky,
hrom a peklo márne vaše proti nám sú vzteky.“
____________________________________________
* Ako Juriga stvoril vo Vajnorákoch lásku k vzdelanosti, tak Vajnoráci svojou láskou a vierou v neho stvorili v Jurigovi čestného politika - neohrozeného bojovníka proti nepravdám mocných každého režimu, v ktorom žil (Rakúsko-uhorská monarchia, 1. ČSR, Slovenský štát a ČSR po roku 1945).