Ferdiš Juriga: O zeleninárstve vôbec
1919
Popis:
Spísal Ferdinand Juriga kňaz a krajinský vyslanec. Cena: 10 hal. Vydané nákladom vlastným.
Úryvok je z 25 stranovej poučnej brožúry, ktorú napísal a vydal Ferdiš Juriga v čase, keď bol vajnorským farárom.
Poznámka:
Môj dedko -Štefan Jurkovič *1892 spomínal na Ferdiša Jurigu aj takto:
„On ludzí napomínał rovno z kazatelnici; ´Štefane, proč ty kupuješ zeleninu od Bulhara, ked máš svoje role a łúky?!´"
Vtedajší vajnorský farár - Ferdiš Juriga bol mimoriadny človek.
Tento všestranne vzdelaný nekonvenčný kňaz bol rozhodne najvýznačnejšia osobnosť, aká kedy vo Vajnoroch pôsobila.
Mal blízko k ľuďom, s ktorými žil.
Nesprával sa k ním ako oficiálna cirkevná autorita, ale ako priateľ a sused ochotný pomôcť každému, kto to potrebuje.
Bol nášmu ľudu oddaný nebojácny politik, neúnavný publicista a šíriteľ osvety ...
Práve tento charizmatický človek v ťažkom období našich dejín „naštartoval“ Vajnorákov; vychoval tu osvietenú, národne uvedomelú a sebavedomú generáciu našich starých rodičov a tá odovzdala svoje postoje nasledujúcej generácii.
Jeho zásluhou tak Vajnory vyrástli na jedinečnú SLOVENSKÚ OBEC 10.- 40. rokov.
Po celý život zostal verný svojim zásadám, preto bol tŕňom v oku pre vládnuce skupiny každého politického režimu:
- za monarchie bol proti maďarizácii,
- za prvej republiky bol proti českému centralizmu,
- za Slovenského štátu proti fašistom,
- pre katolícku cirkev bol ako zástanca radikálnych reforiem neakceptovateľný,
- za socializmu bol ako bývalý pravicový politik zatláčaný do zabudnutia,
- keby dnes žil, bol by označený za extrémistu.
Aj keď pozdvihol ducha Vajnor ako nikto pred ním, ani po ňom, aj keď vyniesol Vajnory na výslnie, Vajnoráci mu nepostavili žiadny pomník.
Aj keď vo viacerých generáciách zostal jeho odkaz živý, oficiálne mu to neskorší predstavitelia Vajnor nepriznali a len z akejsi „obecnej povinnosti“ ho zvyknú formálne spomenú pri výročiach.
Je to snáď preto, že Juriga bol pre pohlavárov každého režimu persona non grata(?),
alebo skôr preto že každá generácia obecných funkcionárov radšej vystavuje seba na výslnie, ako by mala pokorne zostať v tieni veľkej osobnosti(?).