Zabudnuté veršovačky
1960
Popis:
Okrem známych ľudových veršovačiek, ktoré folkloristi zapísali a bežne ich publikujú, poznali kedysi veľkí aj malí Vajnoráci celý rad takých, ktoré sú dnes považované za neslušné/vulgárne.
Zrejme ich počuli aj folkloristi, ktorí v 60. rokoch mapovali vajnorskú ľudovú kultúru, no radšej ich nezapisovali.
Je takmer isté, že odchodom generácie Vajnorákov narodených pred rokom 1955 sa na ne celkom zabudne.
Poznámka:
Tieto veršovačky si pamätám zo 60. rokov. Vtedy ich ešte poznalo veľa vajnorských detí, no slušnosť už nedovoľovala, aby sme niečo také nahlas hovorili.
Súčasné pravidlá slušnosti vylučujú zo slovníka isté výrazy, ktoré boli úplne bežné v ľudovej írečitosti.
Naša „distingvovanosť“ však spočíva len v zmene pomenovania prirodzeného úkonu či objektu. Teda mení sa len forma výrazu – obsah zostáva rovnaký.
Výraz, ktorý sme označili za hrubý/surový/vulgárny/škaredý, ako napríklad „hovno“ sme nahradili slušným slovom „výkal“, či odborným pomenovaním „stolica“.
Takže už „neserieme“, no bez „vykonávania potreby“ nemôžeme žiť.
Osobný názor:
Jedným z mnohých paradoxov súčasnej progresívnej morálky je aj to, že prirodzené klasifikuje ako neslušné a pod názvom „inakosť“ nám podsúva tie najhoršie zvrátenosti.