Švagrina so švagrom
1970
Popis:
Ján Jaslovský "Lysenko“ (*1949 † 20. 5. 2019) s Máriou Jaslovskou – manželkou Janovho brata Vlada.
Poznámka:
Jano Jaslovský bol vo Vajnoroch známa postava. Od detstva mal prezývku Lysenko (po slávnom ruskom botanikovi Mičurinovi Lysenkovi).
Jano „Lysenko“ však nebol ani biológ, ani pestovateľ. Nepatril ani k tej väčšine poslušných žiakov, horlivých zväzákov a neskôr ani k spoločensky správne angažovaným občanom.
Oveľa radšej mal slobodu, ako pochvaly od vrchnosti.
Preto ho to tiahlo k ľuďom, ktorí netúžia po potľapkávaní od „verejných činiteľov“ a riadia sa starými pravidlami neformálneho spoločenstva priateľov.
Lenže pre každý spoločenský systém sú takí ľudia tŕňom v oku. Na nich si vrchnosť zákonom stanovuje represívne prostriedky a stavia ich na okraj spoločnosti.
No a „Lysenko“ sa už v detstve stal rebelom a následne si vyslúžil nálepku "chuligán".
Tak ho potom veľká časť Vajnorákov aj vnímala.
V roku 1966 tento vajnorský „chuligán" dostal novú nálepku; „kriminálnik“.
Citujem z úradného dokumentu "Uznesenia o zahájení trestného stíhania", ktorý som našiel medzi pozostalosťou po Janovi:
"Dňa 29. 8. 1966 vo večerných hodinách z podnetu Jozefa Janderlu ml. a Jozefa Zemana na stenu miestneho hostinca v Bratislave-Vajnoroch nakreslil znak tzv. Slovenského štátu a napísal pozdrav ´Na stráž´ a heslo ´Nech žije slovenská sloboda a buditeľ Slovákov A. Hlinka´.
Ján Jaslovský tým spáchal prečin podpory a propagácie fašizmu a podobného hnutia podľa § 261 trest. zákona, teda uznesenie o zahájení tr. stíhania ml. Jána Jaslovského ako obvineného z tohto tr. činu je dôvodné"
Dokument je opečiatkovaný obvodným oddelením SNB a podpísaný vyšetrovateľom ŠtB por. Šašinkom, prom. práv.
Teda, akýsi "prom. práv. a por. ŠtB" tak slepo uplatňoval „zákon“ (veď ako inak by mohol robiť vyšetrovateľa ŠtB), že mu svedomie dovolilo urobiť z mladého chalana zločinca len pre akúsi nevinnú recesiu.
A tak "chuligán Lyseňo“ prišiel k ďalšej nálepke, tentokrát už vyššieho rangu: "kriminálnik".
Tá ho potom sprevádzala celý život a to ho priviedlo k alkoholu.
Kto však „Lysenka“ poznal zblízka, vie, že zostal celý život čestný chlap a výborný kamarát.
Miloval prírodu a len málokto poznal prírodné okolie Vajnor tak dokonale, ako on.
Takého si ho pamätám.
Spomínam na naše hry v detstve, debaty pred šenkom na lavičke, pri víne u Františkánov, od Baštou ..., na opekačky pri Lysých, na čundre v horách ...