Švagrina so švagrom
1970
Majiteľ fotografie:
Marián Jaslovský
Popis:
Ján Jaslovský "Lysenko“ (*1949 † 20. 5. 2019) s Máriou Jaslovskou – manželkou Janovho brata Vlada.
Poznámka:
Jano Jaslovský bol vo Vajnoroch známa postava. Od detstva mal prezývku Lysenko (po slávnom ruskom botanikovi Mičurinovi Lysenkovi).
Jano „Lysenko“ však nebol ani biológ, ani pestovateľ.
V detstve nepatril k tej väčšine poslušných žiakov, horlivých zväzákov. No a keď dospel, nezačlenil sa k spoločensky správne angažovaným občanom.
Mal totiž oveľa radšej slobodu, ako priazeň vrchnosti.Netúžil po potľapkávaní „verejnými činiteľmi“ za svoju poslušnosť.
Radšej sa riadil starými pravidlami neformálneho spoločenstva priateľov.
Lenže pre každý spoločenský systém sú takí ľudia tŕňom v oku. Na nich si vrchnosť zákonom stanovuje represívne prostriedky a stavia ich na okraj spoločnosti.
No a „Lysenko“ sa už v detstve stal rebelom a následne si vyslúžil nálepku "chuligán".
Tak ho veľká časť Vajnorákov aj vnímala a to ho nútilo, aby sa pred ňou tak aj správal.
V roku 1966 tento vajnorský „chuligán" dostal novú nálepku; „kriminálnik“.
Citujem z úradného dokumentu "Uznesenia o zahájení trestného stíhania", ktorý som našiel medzi pozostalosťou po Janovi:
"Dňa 29. 8. 1966 vo večerných hodinách z podnetu Jozefa Janderlu ml. a Jozefa Zemana na stenu miestneho hostinca v Bratislave-Vajnoroch nakreslil znak tzv. Slovenského štátu a napísal pozdrav ´Na stráž´ a heslo ´Nech žije slovenská sloboda a buditeľ Slovákov A. Hlinka´.
Ján Jaslovský tým spáchal prečin podpory a propagácie fašizmu a podobného hnutia podľa § 261 trest. zákona, teda uznesenie o zahájení tr. stíhania ml. Jána Jaslovského ako obvineného z tohto tr. činu je dôvodné"
Dokument je opečiatkovaný obvodným oddelením SNB a podpísaný vyšetrovateľom ŠtB por. Šašinkom, prom. práv.
Teda, akýsi "prom. práv. a por. ŠtB" tak zaslepene uplatňoval „zákon“ (veď ako inak by mohol robiť vyšetrovateľa ŠtB), že mu svedomie dovolilo urobiť z mladého chalana zločinca len pre akúsi nevinnú recesiu.
A tak "chuligán Lyseňo“ prišiel k ďalšej nálepke, tentokrát už vyššieho rangu: "kriminálnik".
Tá ho potom sprevádzala celý život a to ho priviedlo k alkoholu.
Nebol veľký mysliteľ, nemal povahu mazaného podnikateľa a s nálepkou kriminálnika nemal šancu ani na skromnú kariéru. Žil teda ako sa dalo – nenáročne, no spokojne.
Po celý život si zachoval to, čo si na ľuďoch vážim najviac - ĽUDSKÚ ČESŤ.
Každý kto poznal „Lysenka“ zblízka vie, že celý život zostal čestným chlapom a výborným kamarátom.
Miloval prírodu a len málokto poznal prírodné okolie Vajnor tak dokonale ako on.
Takého si ho aj ja pamätám.
Spomínam na naše hry v detstve, brigády u kamarátov na stavbách ich rod. domov, debaty pred šenkom na lavičke, pri víne u Františkánov, Pod Baštou ..., na opekačky pri Lysých, na čundre v horách ...
a sú to pekné spomienky.