Partia "na járku"
1967
Poskytovateľ/autor:
Ján Jurkovič
Popis:
Bývalí spolužiaci a dodnes dobrí kamaráti; Paľo Fekete, Dušan Vitáloš, Jano Jurkovič, Fero Osvald, čupí Damián Bundzel.
Milan Oravec - ďalší člen partie to fotografoval.
Chlapci majú oblečené biele nedeľné „dederónky“, takže sa fotili v nedeľu a cigaretami sa snažili demonštrovať, že už nie sú školopovinné deti.
Stoja za humnami na lúčke a za nimi sú stromy a kríky, čo rástli okolo odvodňovacieho kanála „malého járku“. Zvádzala sa nim dažďová voda z Hlavnej ulice do "velkého járku".
Poznámka:
Lúčka bola za Uhlárovcami (Roľnícka 210) medzi cestou humnami a roľami v Štepniciach.
Z jednej strany ju ohraničoval kanál („malý járek“) obrastený kríkmi a z druhej stodoly.
Bývalo to pokojné a príjemné miesto na schádzanie sa chlapčenských partií (12-17 roční chlapci). Hrávali tam karty, hádzali nože do dosiek stodoly, strieľali zo vzduchoviek ... alebo len tak debatili a potajomky fajčili Detvy, Bystrice, Lipy.
Osobná spomienka - opis miesta „na malém járku“ a „na velkém járku“.
Z Hlavnej ulice cez "Uličku" (teraz ulica Na Járku) sa do humien tiahol kanál, ktorý zvádzal po daždi vodu z hlavnej ulice.
Z humien viedol kanál stredom Štepníc do "velkého járku“ - popri dome "Grajcarovcov" (postavil ho koncom 50. rokov Filip Fekete "Grajcar" v Štepniciach)“.
Cez leto bol "velký járek" vyschnutý potok s množstvom stojacích mlák, v ktorých rástla šachorina.
Viedol z polí za Uhliskami popri mlyne (teraz Pračanská) cez Štepnice a ústil do Struhy. Rozvodňoval sa len na jar, alebo po intenzívnych dažďoch.
V mieste kde sa „malý járek“ napájal na "velký járek" bol brod ("zbroda" 48.202154, 17.212842) pre vozy. Viedla tade poľná cesta z dediny k Čechovičovým rampám.
Vedľa cesty bola nad „velkým járkem“ drevená lávka ("mústek").
Okolo "zbrody" boli výmole a široká trávnatá plocha. Do 30. rokov tam vraj zvykli prechodne táboriť kočovní Cigáni (teraz Rómovia).
V tých časoch bol „velký járek“ po celej dĺžke obrastený stromami (vŕby, hrušky, čerešne slivky, plánky) a kríkmi (šípky, trnky, hloh, ostružiny). Lemoval ho široký pás trávy a poľná cesta od mlyna k rybníku na Lysých.
V mieste, kde je teraz zadná brána areálu bývalého družstva, bol most a pri ňom rástli obrovské bútľavé vŕby.
Ťažko sa tie pekné miesta popisujú, keď po nich nezostalo už ani pamiatky ... a fotky sa nezachovali. Keď som mal 7-15 rokov bolo to ideálne miesto pre naše hry a vylomeniny.
Hrávali sme sa tam na vojakov, zbojníkov, indiánov, schovávačku ... mohli sme tam aj pokojne fajčiť, lebo keď sa náhodou blížil niekto dospelý, tak sme ho z diaľky videli a upozornili sme ostatných; "pozor, ide starý!".
Starší chalani tam chodili randiť s "frajírkama". Bolo to jedno z mnohých našich ihrísk.
Kto zažil tie staré prírodné vajnorské ihriská, zostali mu pekné spomienky a môže si povedať, že mal šťastné detstvo.