Ferdiš Juriga: Lúčenie, Turčiansky Sv. Martin 1907
1907
Popis:
Str. 33-34 LÚČENIE 33 ročného vajnorského farára ThDr. Ferdiša Jurigu pred odchodom do väzenia. Knižne vydané v roku 1907 v Turčianskom Sv. Martine.
Poznámka:
Vyberám z neho len niekoľko úryvkov, no aj z nich sa dá vytušiť veľkosť Jurigovho ducha a hĺbku jeho lásky k svojim Vajnorákom. Na str. 33 pripomína, že to píše „len pre moje vajnorské deti“. Na str. 34 sa vyznáva: „Nie som anjel. Len človek so všetkými krehkosťami a slabosťami ľudského pokolenia.“ ... a potom: „S hrdosťou vyznávam, že dnes neni druhej slovenskej katolíckej obci, ktorá by sa vám v bárz jakom dobrom vyrovnala. Ja som vás splodil z milosti Božej k životu lásky vzdelanosti.“ „A nebol bych vás hoden, jestli bych vám bol na vlas ukrivdil, a tak vrúcne vás nemiloval“. (str. 35) „Ja som prisahal s úmyslom zostať vám verný až do smrti a odpočívať v poctivej vajnorskej zemi a nezanechať fary svojej pre nijaké stovky žírnejších farností.“ (str. 36) „So slzavým okom vás prosím, zvlášte Vajnorákov, dajte telo moje doviezť z Vacova do Vajnor, nech odpočívam medzi vami v tej poctivej slovenskej zemi. Dajte mi vystaviť kamenný kríž. A na kríž dajte vydlabať: Ešte aj z hrobu na vzdory svetu horlivo volá: Žije, žije duch slovenský, bude žiť na veky, hrom a peklo márne vaše proti nám sú vzteky.“ Poznámka Dr. Kolísek vo svojej brožúrke „U Ferdiša Jurigu" píše: ,,Bolo to v nedeľu 28. dubňa, keď Vajnory boli plné žandármi. Bol to deň lúčenia Jurigovho s Vajnorákmi pred odchodom do väzenia. Pri tom muselo byt, pravda, 20 žandárov. Zatiaľ vykonalo sa lúčenie dojemné, posvätné v kostole vajnorskom, kde Juriga dal svojím farníkom „Zbohom" a prosil ich, keby vo väzení umrel, aby telo jeho previezli do Vajnor. Ľud usedavo plakal, plno bolesti, horkosti bolo v duši.“ Ďalšie strany 35 – 36; 77-78účenie, Turčiansky Sv. Martin 1907