Na bunkri
1967
Poskytovateľ/autor:
Jano Jurkovič
Popis:
Pri betónových monolitoch zdemolovaného nemeckého bunkra sa hrajú na povstalcov vajnorskí chlapci Jano Jurkovič a Dušan Vitáloš.
Bunker stál za severovýchodným okrajom pristávacej plochy vajnorského letiska.
Poznámka:
Ako decká nás priťahovali zbrane.
Ruský samopal Sudajev objavili chlapci kdesi na povale a patril celej našej partii.
No nie dlho.
Najprv nás s nim pristihol pán Oravec (na jeseň 1966) a museli sme ho pred jeho očami zahodiť do vody na Bagri.
Na jar sme sa všetci začali na Bagri potápať a hľadať ho na pomerne hlbokom dne (4-6 m).
Našiel ho Fero Osvald, a potom bol v úschove u mňa. Samozrejme, že sme boli naň hrdí a každý chalan vo Vajnoroch vedel, že je u mňa.
No nie nadlho.
Jeden mladší chalan ma „práskol“, keď ho policajti vyšetrovali pre nejakú vylomeniu (neskôr som sa dozvedel kto to bol, ale nechcem mu v týchto spomienkach robiť hanbu).
Samozrejme, že okamžite ma brali policajti a samopal som musel odovzdať.
Ako maloletý som za to vyfasoval pokarhanie pred Kárnou komisiou MNV.
Doma sa to obišlo s výčitkami a plačom mamy nad tým „čo len z jej syna bude“.
Nechválil som sa s tým.
No neskôr som to oľutoval, lebo kamaráti ma podozrievali, že som si samopal privlastnil a historku o zhabaní policajtmi som si len vymyslel. To sa ma riadne dotklo, lebo oklamať kamarátov som považoval za veľkú podlosť.
Nikdy by som sa k takému niečomu neznížil.
Keď som začiatkom 21. storočia robil metodické školenia pre múzejníkov, zmienil som sa o tejto príhode vtedajšiemu riaditeľovi Múzea polície.
Ukázalo sa že samopal je v ich zbierkach.
Takže ako chalani sme, hoci nechtiac, aspoň máličko prispeli do zbierok zaujímavého múzea.