Tiso vo Vajnoroch
1945
Majiteľ fotografie:
TASR
Popis:
Z lietadla vystupuje (29. 10. 1945) v putách Jozef Tiso deportovaný z Bavorska, kde ho so súhlasom mníchovského kardinála zatkli Američania.
Zdroj: TASR
Z článku uverejneného 31. okt. 1945 v denníku Pravda:
"V pondelok pred 4. h. popoludní doviezli na vajnorské letište zradcov národa Jozefa Tisu, Štefana Tisu, Alexandra Macha, Karola Murína, Ivana Murína, Alexandra Kočiša a Mikuláša Pružinského."
Bývalý minister vnútra Alexander Mach o tejto udalosti píše vo svojej autobiografii Alexander Mach: Z ďalekých ciest, Martin 2009.
"A čo noviny potrebujú? Predsa divadlo.
Preto Doman navrhol ceremóniu s fotografovaním, filmovaním a rozhlasovým vysielaním naživo pri prílete väzňov na vajnorské letisko.
Ešte šťastie, že šéf eskorty plukovník Anton Rašla, ktorý bol dobrý psychológ, správne vycítil, že prizerajúci sa Vajnorčania sú zhrození z toho, ako väznitelia nakladajú s väzňami a všetko skrátil."
Poznámka:
Prvý krát bol ThDr. Jozef Tiso vo Vajnoroch ako predseda vlády (bolo to 14 dní pred tým, ako sa stal prezidentom Slovenskej republiky).
Ako väčšina politicky informovaných Slovákov, aj on vtedy neochvejne veril, že Nemecko bude naveky vládnuť celému kontinentu.
Keď sa karta obrátila a on si uvedomil, ako veľmi sa mýlil, utiekol zo Slovenska do Nemecka.
Vtedy veril, že ho cirkev ochráni a že ho Američania nevydajú na Slovensko.
Zase sa mýlil.
Keď bol po druhý krát vo Vajnoroch (v putách) snáď ešte veril, že nedostane ten najtvrdší trest.
No aj v tom sa hrozne mýlil.
U nás totiž politické dianie určujú skupiny ľudí, ktoré podliezajú mocnostiam vládnucim v našom geopolitickom priestore.
No a povojnová garnitúra sa tiež snažila preukázať víťazným veľmociam svoju oddanosť. Demonštrovala to aj drastickou tvrdosťou súdneho trestania porazených.
Ako to dopadlo s Tisom je všeobecne známe.
Mýliť sa je ľudské, no v politike to väčšinou má tragické dôsledky.
Osobný názor
Interpretácie histórie sú vždy účelové. Záleží na uhle pohľadu a hlavne politickom zámere interpreta.
No z nezvratných faktov sa rozumný človek môže poučiť.
Tí, čo bažia po kariére, však nie sú ochotní poznať realitu politických dejín a poučiť sa z nich.
Známy je Santayanov výrok:
„Kto sa nedokáže poučiť z histórie, je odsúdený na jej opakovanie.“
... a to platí hlavne pre ľudí, čo sa tlačia do politiky.