Tiso vo Vajnoroch

Tiso vo Vajnoroch

1945

Popis:
Z lietadla vystupuje (29. 10. 1945) v putách Jozef Tiso deportovaný z Bavorska, kde ho so súhlasom mníchovského kardinála zatkli Američania. Zdroj: TASR Z dobovej tlače: Z článku uverejneného 31. okt. 1945 v denníku Pravda: "V pondelok pred 4. h. popoludní doviezli na vajnorské letište zradcov národa Jozefa Tisu, Štefana Tisu, Alexandra Macha, Karola Murína, Ivana Murína, Alexandra Kočiša a Mikuláša Pružinského." Zo spomienok: V autobiografii "Z ďalekých ciest" o tom bývalý minister vnútra Alexander Mach napísal: "A čo noviny potrebujú? Predsa divadlo. Preto Doman navrhol ceremóniu s fotografovaním, filmovaním a rozhlasovým vysielaním naživo pri prílete väzňov na vajnorské letisko. Ešte šťastie, že šéf eskorty plukovník Anton Rašla, ktorý bol dobrý psychológ, správne vycítil, že prizerajúci sa Vajnorčania sú zhrození z toho, ako väznitelia nakladajú s väzňami a všetko skrátil."

Poznámka:
Prvý krát bol ThDr. Jozef Tiso vo Vajnoroch ako predseda vlády (bolo to 14 dní pred tým, ako sa stal prezidentom Slovenskej republiky). Ako väčšina dobre informovaných Slovákov, aj on vtedy neochvejne veril, že Nemecko bude naveky vládnuť celému kontinentu . Keď sa karta obrátila a on si uvedomil, ako veľmi sa mýlil, ušiel zo Slovenska do Nemecka. Vtedy veril, že ho cirkev ochráni a že ho Američania nevydajú na Slovensko. Zase sa mýlil. Keď bol po druhý krát vo Vajnoroch (v putách) snáď ešte veril len, že nedostane ten najtvrdší trest. No aj v tom sa hrozne mýlil. U nás totiž politické dianie väčšinou určujú skupiny ľudí, podliezavých mocnosti, ktorá práve vládne v našom geopolitickom priestore. No a povojnová garnitúra sa tiež snažila preukázať víťazným veľmociam svoju oddanosť. Demonštrovala to aj tvrdosťou súdneho trestania porazených. Ako to dopadlo s Tisom je všeobecne známe. Mýliť sa je ľudské ... ale v politike to väčšinou má tragické dôsledky. Interpretácia histórie býva rôzna. Záleží na uhle pohľadu a hlavne politickom zámere interpreta. No z nezvratných faktov sa rozumný človek môže poučiť. Žiaľ vedomie väčšiny ľudí vždy ovplyvňuje politická doktrína toho-ktorého vládnuceho systému, a tak jednoducho prijímajú jeho interpretáciu. No a tí, čo bažia po kariére, zrejme ani nie sú ochotní poznať realitu politických dejín a poučiť sa z nich. Známy je Santayanov výrok: „Kto sa nedokáže poučiť z histórie, je odsúdený na jej opakovanie.“ ... a to platí hlavne pre ľudí, čo sa tlačia do politiky.