Ferdiš Juriga: Kriminálne písma, Bratislava 1923,
1923
Popis:
V knižnej publikácii sú Jurigove články, čo písal do novín ako vajnorský farár v rokoch 1905 -1906 a za ktoré bol odsúdený („pre poburovanie slovenskej národnosti“) na maximálny možný trest – dva roky väzenia a pokutu 1200 korún.
Poznámka:
Jurigov život vystihuje sloha známej Chalúpkovej epickej básne: Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ môj ľúbil som: to jediná moja vina, a okrem tej žiadna iná. Na zamyslenie. Články Ferdiša Jurigu sú nadčasové. Napríklad jeho článok Faraoniti a Herodiani bol zakázaný v dvoch režimoch. Najprv úradná moc Rakúsko-Uhorska poslala zaň Jurigu do väzenia, lebo vraj poburoval ľudí proti monarchii (uverejnený v Ľudových novinách 3. 9. 1906). No ani v slobodnej Československej republike sa vrchnosti Jurigove názory nepáčili. Keď bol článok takmer s odstupom jednej generácie uverejnený druhý krát (2. 2. 1923 v novinách Slovák), znova v ňom vládnuce skupiny videli nastavenie zrkadla a článok „demokraticky“ zhabali. Aj preto stojí za prečítanie i dnes. Juriga v ňom píše napríklad toto: „Jako že to robili Turci? Pobrali deti maďarské, slovenské, srbské, bulharské a vychovali si ich. Priviedli k zapomenutiu povedomie kresťanské a národné. Vbili im do duše: ,môj prorok je Mohamed a ja som Turek‘. Hrozný je to spôsob mordovania národa i cirkvi. Hroznejší od spôsobu Herodesa a Faraóna. Lebo títo, keď zabili, nuž zabili, ale pre seba nič nezískali. Turci zabili v dieťaťu kresťana a Slováka a získali v ňom pre seba mohamedána a Turka. Tak jednu dušu získali pre zástavu s konským chvostom. A šuhaj keď narástnul schytil ju jako svoju a letel divo ráňať kríže z veží, šliapať konskými kopytami po rodnej krvi, po hroboch, po mohylách otcov! Ejhla čo činí výchova. Otče, môžeš splodiť dieťa. Matko, môžeš ho porodiť, vtedy ešte len telesne je tvoje. Tak plodia i iné tvory. Hodnosť otca a matky v ľudskom zmysle dá teprv výchova, keď je dieťa nie len krv z krvi tvojej, kosť z kosti tvojej, ale i viera z viery tvojej, Slovák zo Slováka, kresťan z kresťana, duch z ducha. A zabije ti dieťa ten, kto v ňom ducha tvojho, Božieho ubije, odvráti od kríža, zvedie od rodu. A kde sa deti vychovávajú, učia?!“ --- Je to len krátky úryvok z rozsiahleho novinového článku, v ktorom Juriga otvorene poukazuje a ostro odsudzuje indoktrináciu detí a mladých ľudí. Ani tento Jurigov postreh (či varovanie) nestratil dodnes nič zo svojej aktuálnosti. Samozrejme, časy sa menia. Ak v Jurigovej dobe okrem rodičov vychovávala deti len škola a kostol (vzdelanejšiu mládež aj tlač), tak v súčasnosti čoraz viac prevažuje „výchovný“ vplyv elektronických médií; sociálnych sietí, „informačných“ stránok, filmových kanálov, televíznych reklám ... to všetko si teraz deti nosia so sebou v mobiloch. Kto ovláda tieto médiá, ľahko ovládne myslenie nevyzrelých ľudí. ... a to nie sú len deti a mládež.