Chlieb náš každodenný
1975
Poskytovateľ/autor:
EtU SAV, Pavol Uhrín
Popis:
Na aranžovanej snímke je v expozícii Vajnorského domu sviatočne oblečená Viktória Zemanová pri vyberaní upečeného chleba z tradičnej domácej pece. Zdroj archív EtU SAV
Poznámka:
Z detstva si ešte pamätám ako prebiehalo pečenie domáceho chleba, a tak len poznamenávam, že takáto fotografická „dokumentácia“ v zbierkach SAV má ďaleko od reality.
Škoda, že sa pri podobných archívnych materiáloch EtU SAV neuvádza, že snímka nie je dokumentačná ale aranžovaná ... snáď pre propagáciu múzea. Samozrejme, autor to vedel a vieme to aj my, no nie som si istý, či to budú vedieť aj tí budúci vedci, čo teraz začínajú študovať spoločenské vedy 🤔 (je mi tak trochu známa úroveň súčasného vzdelávania v týchto odboroch) .
Nuž áno, pečenie chleba malo sviatočný charakter, lebo v minulosti mali ľudia chlieb v úcte. Jednak preto, že Ježiš povedal: „Ja som chlieb života“, no hlavne preto, že poznali jeho hodnotu; sami si ho dorábali a vedeli, že kým majú svoj chlieb a jeden druhého, nie sú chudobní.
No sviatočnosť bola v niečom celkom inom ako vo vyparádení gazdinej. Nebola to totiž práca, pri ktorej by mali rozumné ženy potrebu obliekať sa do vyšívaného kroja.
Osobná spomienka
Pamätám si z 50. rokov, ako moja babka vo veľkom drevenom koryte miesila cesto a kládla ho do slamených košíkov. Ruky mávala po lakte zaborené v ceste a zamúčenú celú zásteru.
Pokým vyhnetené cesto kyslo, babka starostlivo povymetala husím krídlom pec od zbytkov popola a dedko do nej potom nakládol drevo.
Na prípravu pečenia uložil do pece presne také množstvo dreva, aby vyhorením dokázalo rozpáliť tehly na teplotu potrebnú k správnemu upečeniu bochníkov. To mal presne na polienko odskúšané. Keď drevo dohorelo, pohrabákom stiahli pahrebu na okraje pece, vykropili pec vodou a sádzali chlieb.
Potom, keď babka vyberala pečené bochníky z pece, prežehnávala ich a ukladala do špajze na police. Prikrývala ich plachtou, a tú v lete podľa potreby trochu kropila vodou, aby chlieb neoschol. Vydržal mäkký a chutný ako koláče snáď dlhšie ako dva týždne (... samozrejme bez „E“, ktoré sa teraz do všetkého pridávajú na zlepšenie chute a predĺženie trvanlivosti). Spomínam si, že kúpený chlieb mi nechutil (a v tom čase sa predával chlieb oveľa kvalitnejší ako dnes); zdal sa mi kyslý a nebol taký jemný ako náš domáci, ktorý bol upečený z obilia dopestovaného na vajnorských poliach a zomletého vo vajnorskom mlyne.