Pustý kostolík
1955
Poskytovateľ/autor:
Jaroslav Fekete
Popis:
Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie stojí východne od našich vinohradov; za hranicou administratívneho vytýčenia katastra Vajnor (v svätojurskom chotári); no nepochybne patrí do spomienok na vajnorské tradície.
Poznámka:
Kaplnku sme vždy nazývali Pustý kostolík. Dokonca aj v prvej písomnej zmienke z roku 1548 sa spomína ako "jeden opustený kostol". Každoročne na sviatok Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta) išla z Vajnor k Pustému kostolíku veľkolepá procesia na tradičnú púť. Bol to prejav vďaky za záchranu pred morovou nákazou, ktorá trápila ľudí na začiatku 18. storočia. Aj dnes, keď naše kresťanské tradície zanikajú v hluku progresivizmu, zostáva toto pamätné prostredie kostolíka okúzľujúcim miestom. Pripomína doby niekdajších slávnych pútí a pre vnímavých ľudí je plné duchovnej energie. Povesť Keď som bol malý, rozprávala mi moja babka povesť o Pustom kostolíku a neskôr som sa stretol s jej verziami aj v odbornej literatúre. Je o tom, ako v čase tureckých vojen chceli veriaci uchrániť, zvon kaplnky (pochádza z roku 1400) pred rabovaním, tak ho zakopali na tajnom mieste. Následne do Sv. Jura vpadli Turci (17. septembra 1663), zabili tam viac ako 60 miestnych obyvateľov a vyše 500 odvliekli do zajatia. Pravdepodobne boli medzi odvlečenými aj tí, čo vedeli, kde je ukrytý zvon, lebo po skončení nájazdov ľudia nedokázali zvon nájsť. Našli ho až po tom, čo ho vyryla sviňa, ktorú pásla miestna dievčina neďaleko kaplnky. Babka ma upozornila, aby som sa započúval, o čom zvon spieva. Vraj v tom „bim-bam-bam-bim, bam-bam bom“ sa ozýva: „sviňa ma vyryla, panna ma našla“. A ja som to v tom zvonení vtedy aj počul.