V šenku
1988
Poskytovateľ/autor:
Karol Takáč (Cajo)
Popis:
Dvaja štamgasti:
1. Starnúci Ludvík Zeman má pred sebou pivo s rumom a za sebou roky aktívneho života.
2. Mladý Fedor Jaslovský má ako vždy; pred sebou malinovku a v ústach zápalku.
Poznámka:
Ludvíka celkom dobre charakterizuje tento príbeh: Počas SNP sa ako letecký mechanik pridal k partizánom a vydržal s nimi až do konca vojny. Keď po vojne videl, kto všetko sa zrazu hlási k povstaniu a vyhlasuje za partizána (tí čo sa v októbri 1944 rozutekali domov, čo sa nikdy a nijako nepostavili proti Nemcom, dokonca aj bývalí kolaboranti s vládnucim režimom), hrdosť a česť mu nedovolila, aby sa zaradil medzi nich.
Fedor bol na rozdiel od Ludvíka veľmi jednoduchý človek a tak trochu čudák (poznačený tvrdou otcovou "výchovou"), no svojim spôsobom bol zábavný krčmový spoločník.
Patril do koloritu obce 70.-80. rokov.
Veľmi dobre chápem znechutenie Ludvíka z prevracania kabátov.
Opakuje sa to pri každej zmene politického systému.
Osobná poznámka
Tak ako všade, aj vo Vajnoroch boli a sú ľudia, čo sa dokážu veľmi rýchlo adaptovať na každý spoločenský režim, na jeho politické trendy (prevracanie kabátov a potom aj menenie dresov) a slúžiť tým, ktorí sú práve pri moci.
Tí "chytrejší" to robia z prospechárstva; pre prachy a kariéru.
No a tí "menej chytrí" väčšinou podľahnú "masírovaniu mozgov" a prijímajú každú aktuálne hlásanú "pravdu" z nedostatku vlastného triezveho úsudku, pre mentálnu slabosť; teda zo strachu alebo hlúposti.
Jasné, že každý systém využíva práve tieto dve skupiny a podporuje konformizmus, ktorý mu zaručuje bezkonfliktné fungovanie.
Takí ľudia, ako bol Ludvík, sú vždy v menšine.
O to viac si ich vážim.