V šenku
1988
Majiteľ fotografie:
Karol Takáč
Popis:
Dvaja štamgasti:
1. Starnúci Ludvík Zeman má pred sebou pivo s rumom a za sebou roky aktívneho života.
2. Mladý Fedor Jaslovský má ako vždy; pred sebou malinovku a v ústach zápalku.
Poznámka:
Ludvíka celkom dobre charakterizuje tento príbeh:
Počas SNP sa ako letecký mechanik pridal k partizánom a vydržal s nimi až do konca vojny. Keď po vojne videl, kto všetko sa zrazu vyhlasuje za partizánov (tí, čo sa nikdy a nijako nepostavili proti Nemcom, dokonca aj bývalí kolaboranti s nemeckými fašistami), hrdosť a česť mu nedovolili, aby sa k nim aj on hlásil.
Fedor bol na rozdiel od Ludvíka veľmi jednoduchý človek a tak trochu čudák (poznačený tvrdou otcovou "výchovou"), no svojim spôsobom bol zábavný krčmový spoločník.
Rozhodne tiež patril do koloritu obce 70.-80. rokov.
Osobná poznámka
Chápem Ludvíkovo znechutenie z prevracania kabátov. Opakuje sa pri každej zmene politického systému a Vajnoráci nie sú žiadnou výnimkou; aj tu boli/sú ľudia, čo sa veľmi rýchlo adaptujú na politické trendy každého režimu a sú ochotní velebiť mocných a slúžiť ich záujmom.
Tí "chytrejší" to robia z prospechárstva; pre prachy a kariéru.
No a tí menej „chytrí" podľahnú masírovaniu mozgov a prijímajú každú aktuálne hlásanú "pravdu" pre nedostatok vlastného úsudku, pre mentálnu slabosť; teda zo strachu či z nerozumu.
Jasné, že každý režim využíva tieto dve skupiny a podporuje konformizmus, ktorý systému zaručuje ovládanie ľudí.
Takí ľudia, ako bol Ludvík, sú menšinou v každom politickom režime.
O to viac si ich vážim.