Žena v jupke
1941
Poskytovateľ/autor:
Ján Jurkovič
Popis:
Žena v jupke, 1941. Fotka Márie Jurkovičovej rod. Vlčkovej *1896 z trhovníckeho preukazu.
Poznámka:
Bola to moja babka. Starala sa o mňa v detstve; varovala ma, čítala mi z biblie, zo svätovojtešských kalendárov a rozprávala o svojej mladosti ...
Z jej spomienok som sa dozvedel, že vyrástla v „handlérskej rodzine“.
Jej matka Mária Aksamitová pochádzala z Pafára (Ivanky pri Dunaji) a venovala sa obchodovaniu. Otec Ján Vlček mal v rokoch 1910 až 1945 hostinec pri vajnorskej stanici.
Aj ich dcéra „Marčula“ (moja babka) mala obchodovanie v krvi, no vydali ju proti jej vôli za gazdu s väčším gruntom - za Štefana Jurkoviča.
Aby dvaja ľudia dokázali udržať väčšie gazdovstvo aj v ťažkých časoch (počas 1. svetovej vojny a následne v hospodárskej kríze 20.-30. rokov) musela ťažko pracovať; rovnako tvrdo, ako zdravý silný chlap.
Popri práci na gazdovstve ju to však stále ťahalo na rínok; predávať svoje domáce poľnohospodárske produkty.
Spomínam si, že aj neskôr (50.-60. rokoch) cez sezónu vláčila na trh ťažké koše všetkého, čo dopestovala na záhumienke; ovocie, zeleninu, mladú kukuricu ...
Mimo sezóny predávala jabĺčka, kvasáky, údené mäso, slaninu, pečené husi ...
Keď som mal 5-7 rokov brávala ma so sebou, aby som jej „pomáhal“ vážiť.
Pamätám si, ako rada debatovala so zákazníčkami, ako sa tešila zo skromnej tržby.
Spomínam si aj na to, že ľutovala „mjeské paničky, lebo mosá kupovať všecko, co si my možeme dopestovat v zahradze“.
Vždy im mimo váženia poriadne pridávala.
Aj preto ju dobre poznali, radi u nej kupovali a veľa s ňou diskutovali.
Babka o každom hovorila len dobre, nepočul som ju klebetiť a nevidel som ju inak nahnevanú, ako zo žartu.
Poznal som ju ako mimoriadne pracovitú, starostlivú, pobožnú a temperamentnú ženu so zmyslom pre humor.
Prežila dve svetové vojny a dožila sa požehnaného veku (*20.1.1896 †23.12.1993).
Nikdy sa na nič nesťažovala a nespomínam si, že by bola vážnejšie chorá.
Bohužiaľ, vysokého veku sa dá dožiť len zostarnutím a aj ju v posledných rokoch života postihla starecká demencia.
V mojich spomienkach a v srdci zostáva stále tá múdra, starostlivá, láskavá a zbožná babka, akú som ju zažil v 50.-80. rokoch. ❤
Chýba mi. 😟
Chýba mi to jej starostlivé a dobrosrdečné káranie.
Chýba mi jej skutočná sedliacka múdrosť.
... tá múdrosť, ku ktorej by sme sa mali čím skôr všetci vrátiť
... ak nie je už príliš neskoro.