Legitimácia zamestnanca
1953
Popis:
Epizóda. Jozef Jurkovič pracoval od malička na rodinnom majetku; na poliach, pri dobytku a hydine. Boj jedináčik a nebol fyzicky príliš zdatný, takže trojčlenná rodina ledva vládala obrobiť svoje pozemky a musela poriadne hrdlačiť, aby si udržala majetok aj ťažších rokoch (napríklad, keď niekto z rodiny ochorel). Keď v roku 1948 vznikla zákonná povinnosť "pracovať v prospech celku", mal Jozef už vlastnú rodinu no hospodáril spolu s rodičmi. Keďže majetok bol písaný na jeho otca, Jozef bol oficiálne bezzemok a ako nezamestnaný bol úradne považovaný za príživníka. Nejaký čas odolával nátlaku miestnych progresívnych funkcionárov (prebiehal nábor do baní) a napokon sa zamestnal v Národnom divadle ako manipulačný robotník pri kulisách. Rodinné hospodárstvo sa však bez Jozefa nedalo zvládnuť, a tak sa jeho otec obrátil na miestny národný výbor a vyžiadal si potvrdenie, že Jozefova práca je nutná v poľnohospodárstve na ich rodinnom majetku. Jozef sa po deviatich mesiacoch zamestnania v ND vrátil k práci, ktorú od malička poznal a ktorej rozumel. O tri roky však pod tlakom vtedajšej pokrokovej verejnosti (gazdovia dostávali nálepku „kulak“ a označenie „sedliak“ nadobudlo hanlivý význam) vstúpil aj s celým rodinným hospodárstvom do JRD. Vajnorské JRD sa od počiatku snažilo k svojim členom chovávať korektne a keďže ľudia vo vedení poznali Jozefov potenciál, odporučili mu absolvovať strednú poľnohospodársku školu. Hneď po zmaturovaní ho družstvo vyslalo aj na ročné internátne štúdium do špecializovanej poľnohospodárskej majstrovskej školy (počas štúdia dostával plat, ako keby riadne pracoval). Potom bol až do dôchodku zamestnaný v JRD Vajnory vo funkcii vedúceho živočíšnej výroby; robil teda to, k čomu mal od malička dobrý vzťah a čomu rozumel. Aktívne sa podieľal na vybudovaní vysoko prosperujúceho a jedného z najúspešnejších poľnohospodárskych družstiev Československu.
Poznámka:
Jozef patril od začiatku k odporcom združstevňovania a dlhý čas sa nedokázal zmieriť s novým spoločenským systémom, aj keď sa z roka na rok jasnejšie ukazovalo, že socializmus mu umožňuje oveľa pokojnejší i ľahší život a rodine existenčné istoty, o akých sa mu v kapitalizme ani nesnívalo.