Nový svet 6. 9. 1941
1941
Popis:
V rubrike „Z minulých dní“, str. 2. Text pod obrázkom: „Slovenské dievčatá núkajú Dr. Goebbelsovi chlieb a soľ.“
Na vajnorskom letisku spolu s krojovanými vajnorskými dievčatami víta ríšskeho ministra propagandy Josepha Goebbelsa Vojtech Horák uniforme veliteľa HG.
Goebbels (najnebezpečnejší príslušník fašistickej hierarchie) vtedy prišiel do Bratislavy na pozvanie min. hospodárstva Gejze Medrického.
Poznámka:
O Vojtechovi Horákovi som toho dosť počul od mojich rodičov pri ich spomienkach na školské roky.
Aj v dobovej tlači 30. a 40. rokov je celý rad článkov o účasti tohto vajnorského správcu ľudovej školy a veliteľa HG na kultúrnych a politických aktivitách.
Z pamätí aj z článkov je zrejmé, že Horák uveril/podľahol politickému trendu a politicky sa angažoval. Jeho politická kariéra však účinne napomáhala aj pri rozvoju kultúry v obci.
Bol iniciátorom prestavby budovy školy, ktorá sa počas jeho správcovstva stala známym kultúrnym centrom presahujúcim rámec obce.
Konali sa v nej prednášky a výstavy navštevované významnými domácimi i zahraničnými osobnosťami.
Horákovi sa teda nedajú uprieť zásluhy o kultúrny rozvoj obce.
V roku 1939 dokonca pápež udelil Horákovi Deklaráciu cti "Pro ecclesia et pontifice".
Bolo to veľké vyznamenanie (aj keď vieme, prečo a komu sa takéto vyznamenania zvyknú udeľovať).
Dnes sa dá ťažko posúdiť, či jeho aktivity boli motivované aj úprimným vzťahom k Vajnorskej ľudovej kultúre alebo ctižiadostivosťou (súperenie s Čarnogurským).
V každom prípade sa v tej dobe aj jeho zásluhou stali Vajnory všeobecne známou slovenskou obcou, ktorá sa v tlači dávala za vzor ostatným.
Bolo to jediné obdobie, kedy sa Vajnory a ich ľudová kultúra dostali na národný piedestál.
Nestretol som sa s informáciou, že by Horák niekomu z Vajnorákov zámerne škodil.
No aj keď to netušil, škodil sám sebe svojou politickou angažovanosťou.
Ako väčšina populácie, aj on podľahol propagande ideí Nemeckej ríše a nasiakol jej doktrínou.
Bol presvedčený, že ho čaká skvelá budúcnosť, keď sa politicky angažuje a bude agilne nadbiehať mocnosti, ktorej slúži vláda.
S odstupom času vieme, že to bol v jeho živote najväčší omyl.
Po porážke Nemecka padol Horák z výslnia do všeobecnej nemilosti.
Zavrhli ho aj Vajnoráci, ktorí ho predtým velebili.
Horákov príbeh nie je nijako výnimočný. Za každého režimu v každej spoločnosti len málo ľudí odolá ideológii, ktorú razia najmocnejšie vládnuce skupiny.
No a vždy sa nájde niekto, kto dokáže vyniknúť v podliezaní mocným a využiť ich priazeň.
V tom je príbeh vzdelaného Horáka skôr vzorový.
Nesúdim Horáka pre jeho politické presvedčenie a ambície, aj keď odsudzujem politiku ako takú (od svojej babky som prevzal názor, že „politika je panské huncútstvo“).
Viem, že ľudia sú slabí a bohužiaľ, mal som možnosť sledovať, ako ľahko podliehajú propagande režimu práve tí vzdelaní a ako dopadajú tí ambiciózni.
Z Wikipédie: „Goebbels spáchal 1. mája 1945 samovraždu spolu so svojou manželkou, krátko po tom, ako otrávil svojich 6 detí. Pred ich zavraždením vyhlásil, že ich deti nemôžu žiť vo svete bez Hitlera.“