Nový svet 6. 9. 1941
1941
Majiteľ fotografie:
Nový svet
Popis:
V rubrike „Z minulých dní“, str. 2. Text pod obrázkom: „Slovenské dievčatá núkajú Dr. Goebbelsovi chlieb a soľ.“
Na vajnorskom letisku víta ríšskeho ministra propagandy Josepha Goebbelsa správca vajnorskej školy Vojtech Horák uniforme veliteľa HG sprevádzaný krojovanými vajnorskými dievkami.
Goebbels (najnebezpečnejší príslušník fašistickej hierarchie) vtedy prišiel do Bratislavy na pozvanie min. hospodárstva Gejze Medrického.
Poznámka:
O Vojtechovi Horákovi som toho dosť počul od mojich rodičov pri ich spomienkach na školské roky.
Aj v dobovej tlači 30. a 40. rokov je celý rad článkov o účasti tohto vajnorského správcu ľudovej školy a veliteľa HG na kultúrnych a politických aktivitách.
Z pamätí aj z článkov je zrejmé, že Horák podľahol fašistickému politickému trendu a z ctižiadostivosti a karierizmu sa stranícky angažoval. Úslužnosťou voči vtedajšej moci sa mu podarilo získať vplyv, ktorý napomáhal aj rozvoju kultúry v obci.
Bol iniciátorom prestavby budovy školy, ktorá sa počas jeho správcovstva stala známym kultúrnym centrom presahujúcim rámec obce.
Konali sa v nej prednášky a výstavy navštevované významnými domácimi i zahraničnými osobnosťami.
Horákovi sa teda nedajú uprieť zásluhy o kultúrny rozvoj obce.
V roku 1939 udelil Horákovi dokonca aj pápež Deklaráciu cti "Pro ecclesia et pontifice".
Bolo to veľké vyznamenanie, no vieme, prečo a komu sa takéto vyznamenania zvyknú udeľovať.
Dnes sa dá ťažko posúdiť, či jeho aktivity boli motivované aj úprimným vzťahom k Vajnorskej ľudovej kultúre alebo len ctižiadostivosťou (súperenie s Čarnogurským).
V každom prípade sa v tej dobe aj Horákovou zásluhou stali Vajnory všeobecne známou slovenskou obcou, ktorá sa v tlači dávala za vzor ostatným.
Bolo to jediné obdobie, kedy sa Vajnory a ich ľudová kultúra dostali na národný piedestál.
Nestretol som sa s informáciou, že by Horák niekomu z Vajnorákov zámerne škodil.
No aj keď to netušil, škodil sám sebe svojou politickou angažovanosťou.
Ako väčšina populácie, aj on podľahol propagande ideí Nemeckej ríše a nasiakol jej doktrínou.
Bol presvedčený, že ho čaká skvelá budúcnosť, keď sa politicky angažuje a bude agilne nadbiehať mocnosti, ktorej slúži vláda.
S odstupom času vieme, že to bol v jeho živote najväčší omyl.
Po porážke Nemecka padol Horák z výslnia do všeobecnej nemilosti.
Zavrhli ho aj tí Vajnoráci, ktorí ho predtým velebili.
Osobná poznámka
Horákov príbeh nie je nijako výnimočný. Za každého režimu v každej spoločnosti len málo ľudí odolá ideológii, ktorú razia najmocnejšie vládnuce skupiny.
No a vždy sa nájde niekto, kto dokáže vyniknúť v podliezaní mocným a využiť ich priazeň.
V tom je príbeh vzdelaného Horáka skôr vzorový.
Nesúdim Horáka pre jeho politické presvedčenie a ambície, aj keď odsudzujem politiku ako takú. Od svojej babky som prevzal názor, že „politika je panské huncútstvo“ a dnes viem, že politika je strašné prekliatie ľudstva.
Viem však aj to, že ľudia sú slabí a bohužiaľ, mal som možnosť sledovať, ako ľahko podliehajú propagande režimu práve tí, čo sa považujú za vzdelaných a ako dopadajú tí ambiciózni.
Z Wikipédie: „Goebbels spáchal 1. mája 1945 samovraždu spolu so svojou manželkou, krátko po tom, ako otrávil svojich 6 detí. Pred ich zavraždením vyhlásil, že ich deti nemôžu žiť vo svete bez Hitlera.“