Duo v šenku
1980
Poskytovateľ/autor:
Ivan Hatnančík
Popis:
Vo výčape vajnorského šenku na Roľníckej 155 si pri pivku spievajú Ivan Hatnančík a Pavol Darnadi.
Poznámka:
Táto momentka je z miestnosti, čo bola na ľavej strane predného traktu budovy (predtým tam bola cukráreň Srdiečko a pôvodne sklad).
Bohužiaľ, fotky ktoré by zachytávali širší pohľad do interiéru a jeho atmosféru sa mi nepodarilo získať.
Je to škoda, lebo vajnorský šenk bol v minulosti významným spoločenským centrom obce.
Jeho steny by mohli rozprávať príbehy snáď o všetkých Vajnorákoch z 30.-80. rokov minulého storočia.
Osobná poznámka
Som už starý, lebo si pamätám ešte aj tie časy, keď sa vo vajnorskom šenku stretávala väčšina mužov všetkých generácii.
Nechodili tam teda len akýsi "krčmoví štamgasti", ale všetci riadni chlapi - vrátane obecných funkcionárov.
A nechodili tam len kvôli pivu!
Hlavným dôvodom bol kontakt s priateľmi, susedmi; teda bezprostredná komunikácia s členmi spoločenstva (v časoch, keď Vajnoráci ešte boli spoločenstvom).
Vychádzalo to z podstaty človeka ako spoločenskej bytosti. Z tej prirodzenej ľudskej potreby podebatovať si; poradiť sa, podeliť sa o skúsenosti/zážitky/radosti/starosti ... podeliť sa svoje názory, zabaviť sa s ľuďmi, ku ktorým patrím.
Tam nebola hierarchická separácia; boli sme si všetci rovni a každý sa bavil s tou skupinkou, ktorú si vybral.
Stretanie a debaty z očí do očí vtedy spájali Vajnorákov kategoricky odlišne ako súčasná „komunikácia cez sociálne siete“.
Priateľské aj nepriateľské vzťahy boli vtedy reálne a nie „virtuálne“.
A ak nikto niekoho urazil, mohli si to medzi sebou "vydebatovať" aj ručne. Aj keď si to dnes už málokto uvedomuje, chýba nám takýto šenk. ... veľmi nám chýba prirodzená ľudská komunikácia; tá ktorá dokáže z indiferentných obyvateľov akejsi mestskej časti Bratislavy (vraj "dediny v meste“) urobiť členov spoločenstva. ☹