Pod "cholerovým krížom"
1948
Poskytovateľ/autor:
Eliška Kukučková
Popis:
Na fotografii sedí partia "uhliščárov" na masívnej základnej doske „cholerového kríža“. Zľava: Igor Tibenský, Viera Tibenská rod. Tureničová, úplne vpravo Jarmila Pokorná rod. Číková.
Poznámka:
Keďže naši odborníci-pamiatkari vedia o tomto kríži len to, čo je očividné, teda nič o jeho histórii a pamiatkovej hodnote, pokúsim sa o ňom zmieniť aspoň pár vetami ako laik.
(Len aby sa celkom nezabudlo.)
Pamätník, z ktorého je na fotke vidieť len hornú časť podstavca s nápisovou doskou, označoval miesto „cholerového cintorína“ z konca 19. storočia.
Pre nás (pôvodných Vajnorákov) je jedinou spomienkou na smutné udalosti a tých, ktorí boli na cholerovom cintoríne pochovaní.
Citujem z kroniky Prešporská obec Vajnory:
"V rokoch 1880 až 1890 vyčíňala v obci choroba o ktorej nevedel nik jej pôvod a ani určiť diagnózu jej liečenia. Podľa výpisov z matriky pri príčine smrti sa spomína názov choroby ´phtysis´, podľa ktorého názvu sa jednalo aspoň podľa mienky predstavenstva obce, že ide o ´choleru´. Na túto záhadnú chorobu zomrelo vyše 75 obyvateľov, z toho 39 detí do 10 rokov. Všetci boli pochovaní na tzv. cholerovom cintoríne v Uhliskách."
Cholerový kríž bol vytvorený koncom 19. storočia na pamiatku obetiam cholery a pól storočia bol dominantou juhozápadného okraja obce.
Stál na „Cholerovom cintoríne; na mieste, kde boli pochovaní Vajnoráci, ktorí zomreli v čase epidémie.
V súčasnosti je približne v tých miestach predajňa hypermarketu Lidl.
Kríž so smútiacou Matkou Božou (mimo záberu fotky) bol vytesaný z monolitu pieskovca a osadený na kamennom podstavci s nápisovou doskou medzi dekorom rozety horizontálne rozdelenej na polovice (je vidieť na fotke).
Pomník mal vysoký kamenný(?) alebo betónový(?) sokel a stál na masívnom základe vymurovanom z tesaných kameňov.
Nápisová doska tak bola v úrovni očí dospelého človeka a kríž vysoko nad ňou.
Preto je korpus kríža komponovaný pre pohľad z dolnej perspektívy - proporcionálne predĺžený.
Pomník stál na malom briežku a dominoval okoliu.
V 60. rokoch bol zo svojho pôvodného miesta odstránený a v súčasnosti stojí bez základu a sokla na severozápadnom okraji obce pri Jurskej ceste.