Príbeh slovenského vojaka
1943
Poskytovateľ/autor:
Karol Takáč
Popis:
Na fotke je Jozef Takáč ako slobodník Slovenskej armády.
Poznámka:
Jozef Takáč slúžil počas vojny v 1. rýchlej divízii, ktorá v roku 1942 postupovala s Nemcami na Krym dobývať Rostov na Done.
Z Jozefovho rozprávania, sa v pamäti jeho synovca Karola Takáča zachovalo toto:
"Strýko spomínal, že kto videl, ako sa správa nadradená rasa k civilným obyvateľom na Kryme, musel ju znenávidieť."
Ako vojak Slovenskej armády sa aj Jozef zúčastnil SNP, no dostal sa do nemeckého zajatia a bol zavlečený do lágru kdesi v Nemecku(?) či Rakúsku(?).
Pred koncom vojny Američania láger oslobodili, no našich chlapcov domov nepustili.
Hodlali ich ešte „odmeniť“ za to, že sa zapojili do povstania a chystali im „dovolenku“ na Filipínach.
Mali tam odmínovávať cesty pre americkú armádu. Zrejme preto, aby im doma nezávideli takúto „exotickú dovolenku“, nedovolili šíritelia demokracie „oslobodeným“ slovenským vojakom písať listy a nedali ich rodinám žiadnu správu.
Po dvoch rokoch sa vojaci v takto „oslobodenom“ lágri vzbúrili.
Až vtedy sa zobudila aj naša diplomacia a konečne začala za nich intervenovať.
V roku 1947 sa pobyt vojakov v „oslobodenom“ zajateckom tábore skončil.
Keď sa potom už dávno oplakaný Jozef zrazu objavil doma vo dverách, na rodinu zapôsobil ako vidina zo záhrobia.
Komentár
Príbeh Jozefa Takáča nenájdeme v žiadnej z desiatok kníh o SNP, ani v stovkách historických štúdií, či tisícoch článkov.
Je len na nás, či budeme veriť jeho spomienkam, alebo tomu, čo popísali o vojne platení historici a novinári, ktorí ju na vlastnej koži nezažili.