Na čundri
1978
Majiteľ fotografie:
Ján Jurkovič
Popis:
Na tradičnom čundráckom fleku pod "Letiskom"* leží pri ohníku Jano Brúder „Kosťa“, za ním stojí Milan Bednár „Sergej“ a za Milanom sedí Vlado Čík „Čiko“ s Mirom Bednárom „Dúním“.
V strede s pivom v ruke stojí Ivan Jaslovský, vpravo od neho sedí Jožo Pilný „Anča“, Milan Pilný „Pirula“ a celkom vpravo Tibor Zeman „Ťubo“.
Vzadu za dymovou clonou drží Vlado Žiška na rukách syna.
*"Letiskom" sme volali vrch Sakrakopca.
Poznámka:
Osobná spomienka
Odvtedy prešlo kopec rokov a už sa zabudlo, že väčšina Vajnorákov chodievala ochotne na manifestácie do prvomájových sprievodov; jedni za obec, iní za JRD, za školu, za politickú organizáciu ...
Chlapci z okruhu mojich kamarátov však považovali za trápnosť pochodovať na povel nejakých funkcionárov námestím a pred tribúnou zdraviť Česť práci.
My sme mali na 1. mája celkom iný program.
Bol to pre nás deň zahájenia čundráckej sezóny.
Každoročne sme tento deň voľna využili na to, aby sme po prvý krát v roku vypadli z konvenčného sveta do toho nášho; do sveta bez organizátorov, mudrlantov, mentorov a funkcionárov.
My sme mali svoj sviatok vo vajnorskom lese pri Mahrovi, pod Sakrakopcom, za Kocmundom ... alebo neskôr na Blvoňoch.
Od svojich 13 rokov som nevynechal žiadny prvomájový čunder.
Túto našu tradíciu sme si udržali až do konca 80. rokov.
Osobný názor
Potom sa všetko začalo meniť; prvomájové manifestácie boli zrušené a namiesto našich spontánnych čundrov začali pri Mahrovej chate organizovať gulášové akcie obecní funkcionári.
Aj my sme sa zmenili.
Zo slobodných chalanov sa väčšina z nás stala pracujúcimi; ľuďmi, čo sa živia vlastnou prácou.
Snáď preto, že mňa a moju rodinu živila len vlastná práca, že namiesto spontánnych čundrov začali pri Máhrovej chate paradoxne organizovať podujatia takí istí miestni funkcionári, akí predtým organizovali prvomájové pochody ... a tiež preto, že jednu politickú doktrínu vystriedala druhá, ktorá predošle tézy prevrátila naruby, uznávam dnes 1. máj za skutočný sviatok a pozdrav "česť práci!" považujem za prejav úcty ku všetkým, ktorí vlastnou poctivou prácou tvoria trvalé hodnoty.
Samozrejme, to je len moje osobné stanovisko 🤔... stanovisko starého človeka, ktorému ešte slúži pamäť a umožňuje komparáciu minulosť/prítomnosť.