Ilustrácia z knihy Blahozvesť, 1936

Ilustrácia z knihy Blahozvesť, 1936

1918

Popis:
Vajnorský farár (v rokoch 1903-1918) a poslanec uhorského snemu (1905-1918) ThDr. Ferdiš Juriga vystúpil 19. októbra 1918 v sneme s pamätným prejavom, ktorý trval plné dve hodiny.

Historik Marián Hronský o tom píše: „Za veľkého pobúrenia, kriku, výsmechu i urážok prítomných maďarských poslancov v prejave poprel uhorskému snemu právo hovoriť a čokoľvek podnikať v mene Slovákov. "
"Gróf Štefan Tisza ešte v priebehu prednesu hanlivo označil Jurigovu reč za ´grajciarovú komédiu´„.
(Publikované v zborníku prednášok zo seminára vo Vajnoroch „Život a dielo Ferdiša Jurigu“, 1991).

Ilustrácia je z knihy Ferdiša Jurigu: Blahozvesť kriesenia slovenského národa a slovenskej krajiny, Trnava, 1939

Poznámka:
- 7 dní po tomto Jurigovom prejave sa Rakúsko-Uhorská ríša ("žalár národov") rozpadla, - 10 dní po prejave bola podpísaná Deklarácia slovenského národa,
- 11 dní po tom bol vodca uhorských liberálov gróf Štefan Tisza (bývalý predseda vlády) zavraždený; na smrť ho dobili vlastní vojaci
- tí, ktorých on ako predseda vlády neváhal v miliónoch hnať do vojny na smrť.
Nuž, tak.
Z histórie by sme mohli vedieť, že osudy veľkých ríš sa zvrtnú zo dňa na deň. Rovnako tak aj osudy ich predstaviteľov a prívržencov. 🤔

Známy je Santayanov výrok:
„Kto sa nedokáže poučiť z histórie, je odsúdený na jej opakovanie.“
Menej známy je výrok Anity Tešovičovej:
„Živí sa z histórie poučiť nechcú, mŕtvi nemôžu.“