Pravda, 2. 4. 1990.
1990
Popis:
V zasadačke vajnorského JRD sa "reč točila predovšetkým okolo toho, ako získať vo voľbách toľko hlasov", koľko strana potrebuje.
Poznámka:
Snáď hlavne preto, že pre politikov bolo "ťažko si získať ich priazeň", pripísali na začiatku 50. rokov označeniu "sedliak" hanlivý význam. Verejnosť rýchlo zabudla, že bez tých "blbých sedliakov" (ktorí dobre vedeli, že „politika je panské huncútstvo“ a riadili sa vlastným rozumom) by ľudia dávno vymreli od hladu.
S heslom „pokrok nezastavíš“, sme si nechali našich „blbých sedliakov“ aj s ich ľudovou múdrosťou vymrieť.
(Už nám tu zostalo len zopár "farmárov" a ešte menej poľnohospodárskych robotníkov.)
Preto je odpoveď na otázku, o ktorej v roku 1990 v zasadačke nášho JRD "to točilo" 350 delegátov, dnes celkom jasná:
stačí mať pod palcom mienkotvorné médiá a kopec peňazí na volebnú kampaň.
Teraz už vieme aj to, ako dopadla táto strana, ktorá mala ako jediná v programe „podporovať novú, modernú, poľnohospodársku veľkovýrobu, potravinársky priemysel, podniky služieb, zastávať záujmy vidieckeho obyvateľstva":
- v roku 1994 sa ešte v koalícii s HZDS dostala do NR SR,
- no v roku 1997 si vláda zmenila volebný zákon tak, aby v budúcnosti znemožnil kandidovať volebným koalíciám a strana roľníkov sa „utopila“ kdesi v HZDS.
Potichu zanikla a s ňou zanikol aj jej program.
„Keby voľby skutočne mohli niečo zmeniť, nedovolili by nám ich.“ Mark Twain