Vajnorská tragédia
1919
Detail:
Pri mohyle
Majiteľ fotografie:
Archív SNM-HM
Popis:
Vojaci a náhodní svedkovia stoja okolo trosiek havarovaného lietadla Caproni, v ktorom sa vracal na Slovensko generál PhDr. Milan Rastislav Štefánik.
4. máj 1919 malo pristáť na Vajnorskom letisku, no cca o 11:20 havarovalo neďaleko Ivanky pri Dunaji.
Poznámka:
Len 20 dní pred Štefánikovým návratom na Slovensko vítali Vajnoráci s veľkou pompou akéhosi talianskeho generála Piccioneho, ktorého T.G. Masaryk poveril vojenským velením na Slovensku.
Na rozdiel od Piccioneho bol Štefánikov prílet na Vajnorské letisko pre verejnosť takmer utajený. Privítať ho mali stroho len niekoľkí úradníci.
Priepastný rozdiel bol aj medzi Piccionem a Štefánikom. Šľachtic Piccione bol generálom bez zásluh a nadania. Štefánik získal vojenské hodnosti vďaka svojim výnimočným schopnostiam a slávu vďaka svojmu životnému dielu. Bol už uznávaný vedec, známy cestovateľ, excelentný diplomat, organizátor česko-slovenských légií ... predstaviteľ česko-slovenského zahraničného odboja počas I. svet. vojny, podpredseda ČNR a minister vojny ČSR.
Ako dopadol jeho príchod na Slovensko je všeobecne známe z oficiálnej historiografie.
No čo k tomu viedlo sa dnes už nedozvieme.
Bola to všetko len súhra náhod?
Existujú vôbec v politike náhody tohto druhu?
Známe je stanovisko Emila Karola Kautského, ktorý sa venoval analýze historických okolností Štefánikovej smrti a publikoval ich v knihe Kauza Štefánik, Martin 2004. Podľa neho existujú dôkazy, že sa stal obeťou stretu francúzskeho a talianskeho geopolitického záujmu v strednej Európe, a tiež mocenských ambícií Edvarda Beneša a Tomáša G. Masaryka.
Nasvedčuje tomu vraj prudké nepriateľstvo medzi Štefánikom a Benešom po odhalení Benešovej tajne podpísanej zmluvy s Francúzskom (v neprospech Talianska) a po zistení spreneverenia darov zahraničných Slovákov na chod česko-slovenských légií.
Podľa zástancov teórie o politickej vražde, sú dôkazmi o atentáte pitevná správa, priebeh nehody ako aj fakt, že svedecké výpovede obsahujúce zmienku o streľbe boli vyšetrujúcimi orgánmi zatajené.
V snahe priblížiť sa pravde analyzuje okolnosti tejto tragédie aj Prof. Dr. Milan S. Ďurica v publikácii: M.R. Štefánik vo svetle talianskych dokumentov, Bratislava 1998.
Osobná spomienka
Neďaleko Štefánikovej mohyly sme mali role a v detstve ma tam starí rodičia brávali so sebou. Dedko Štefan*1892 ma viac krát zaviedol k mohyle a rozprával mi vajnorskú verziu Štefánikovej tragédie. Tá sa zásadne líšila od oficiálnej, ktorú som sa neskôr učil v politických dejinách Slovenska. Takže v mladosti som mal dilemu, ktorá verzia je pravdivá.
Až oveľa neskôr som si uvedomil, že hľadať pravdu v politike je rovnaká hlúposť, ako hľadať v kope sena ihlu ... ktorá tam aj tak nie je.
🤔