Večerník, 7. 1993
1993
Popis:
Narodená v minulom storočí. Bulvárny článok o mojej babke.
Poznámka:
Autor si navymýšľal kopec táranín, len aby článok v bratislavskom plátku „predal“.
Je to pekný príklad „novinárčiny“.
Bohužiaľ, dnes už nezistím, čo vtedy môj otec redaktorovi naozaj povedal a čo je čistý výplod novinárovej fantázie kvôli "atraktivizácii" článku.
Pochybujem napríklad o tom, že moja babka ako 96 ročná bola "najstaršia občianka Vajnor".
Dedko si neobliekal „kucabáju“ ale kacabaju (krátky kabátec).
A aj taký detail: na pôvodnej fotke, z ktorej je publikovaný obrázok, mám poznamenaný rok 1973, takže som to fotil ako 22 ročný a nie 16 ročný.
No dobre. To sú len „detaily“, ktoré nemusia čitateľov zavádzať ďaleko od pravdy.
V článku ma však zarazila informácia, že babka "nikdy nebola ďalej ako 100 kilometrov od Vajnor".
Je to síce pekná "pikoška", no táranina, ktorá má vytvárať predstavu o dedinskej zaostalosti starých ľudí.
V albume "Cirkevné udalosti" je babkina fotografia z Mariazelly (1936) (Cirkevne/cirk-018.jpg) a z jej rozprávania viem napríklad, že bola na púťach vo Wieliczke (Poľsko), v Prahe, na Hostýne, vo Viedni, viackrát v Šaštíne.
Aj tá podarená anekdota s boxom v televízii je vymyslená.
Televízor sme mali doma od Vianoc 1957 (teda 35 rokov pred tým, ako vznikol článok) a spomínam si, že babku nijako neohuroval. Sem-tam si pozrela niečo, kde boli ľudové zvyky alebo pesničky.
Ani moja babka a ani jej rovesníčky neboli také hlúpučké a zaostalé dzedzinské tecinky, ako predstava ktorú autor článku podsúva čitateľom.
Bola z "handlérskej" rodiny.
Zamladi často obchodne cestovala hlavne po západnom Slovensku a priľahlých oblastiach Maďarska i Rakúska.
Ovládala viedenský dialekt a dorozumela sa po maďarsky.
Jej matka rodená Aksamítová pochádzala z Pafára – Ivanky pri Dunaji zaoberala sa obchodovaním s poľnohospodárskymi produktami.
Otec Ján Vlček mal prosperujúci hostinec na vajnorskej stanici.
Dodnes mi zostala v pamäti ako pobožná, múdra, starostlivá a veľmi aktívna žena so zmyslom pre humor.
Možno si poviete, že v prípade takéhoto rád by zábavného článku v nejakom plátku je autorova fantázia prípustná.
Veď redaktor len chcel „predať“ svoj článok, a tak ho „trochu okorenil“ prispôsobením „nejakých detailov“.
Porekadlo, "Klameš ako noviny", predsa nevzniklo len tak.
Vlastne, komu by také malé klamstvo vadilo, veď teraz nám médiá dennodenne takýmito „tolerovanými detailmi“ cielene skresľujú oveľa vážnejšie skutočnosti.
Mne to však vadí.
Nielen preto, že sa to cez moju babku dotýka aj mňa, ale hlavne pre podsúvanie predstavy o zaostalosti a hlúposti starších ľudí z dedinského prostredia. ... ktorú súčasná mladá generácia už prijala.