Nový svet 12. 4. 1941
1941
Popis:
Oblievačka.
Veľkonočné zvyky na dedine.
Poznámka:
Prepis textu:
V tento čas, keď začínajú pučať stromy, keď príroda oživuje pod lúčami teplejšieho už slnka, keď všetko začína žiť voľnejším životom, čulejší je život na dedinách mestách.
Najkrajšie zvyky, udržiavané dlhoročnou tradíciou prenášané pokolenia na pokolenie, prejavujú sa najefektnejšie cez veľkonočné sviatky.
Chceli by ste vidieť pálenie Moreny na Kvetnú nedeľu, zaväzovanie zvonov na Zelený štvrtok, pálenie Judáša, pašiové obrady na Veľký piatok, alebo odväzovanie zvonov na Bielu sobotu tým spojené zvyky, ako umývanie sa dievčat mládencov pri studniach potokoch počas hlaholu zvonov, aby vraj cez celý rok mali svieže ružové líca, trasenie stromov, aby sa prebudili zo zimného spánku, vymetanie kútov potom vzkriesenie Pána?
Najimpozantnejšie vám to ukáže dedina, v ktorej si zachovali typický slovenský svojráz.
Na takej dedine nazbierate toľko dojmov, toľkej krásy nefalšovanej radosti nad novým vzkriesením života prírody, že budete na sviatky, prežité na dedine, dlho spomínať.
Uvidíte tu ten prechod smútku do radosti, ako ho náš ľud prejavuje navonok.
Do Veľkého piatku nosia smútočné kroje, ktorých prevláda farba čierna. Na druhý deň aká to náhla zmena!
Jas radostných farieb mení predošlý smútok. Najrušnejší je však Veľkonočný pondelok.
Už skoro ráno stárež mládež obšíva sa vŕbovými korbáčmi.
Je to deň odplaty za celoročnú neposlušnosť žien.
Ich hriechy treba zmyť vodou. na dedine sa o to dôkladne postarajú.
Jednak hanbou by bolo pre mladé dievča, keby ostalo tento deň suché.
Tá, ktorá sa musí viac ráz prezliekať, je aj pyšnejšia, má nádej na skorý vydaj. Urážkou pre mládencov je, ak sa dievča nechce dať obliať zatvorí sa pred nimi do komory.
Tá to odnesie najviac. Okúpu ju niekde potoku alebo pri studni ako kačicu. Zaujímavé je pozorovať tieto preteky.
Mládenci za vykonanú povinnosť sú odmenení vajíčkami malým občerstvením.