Slovenský denník 30. 1. 1938
1938
Popis:
Revolúcia vo Vajnorch a Hodžov týždeník. O farárovi a rechtorovi.
Poznámka:
Obsah: V prvej časti autor vyzdvihuje zásluhy predsedu vlády Milana Hodžu (asi povinne). Ale v druhej časti je zaujímavá epizóda z vajnorskej histórie. Nech už je akokoľvek "novinársky skreslená", zrejme má pravdivý základ. Píše sa v nej: "Pamätám sa na rok 1905. Bol som vtedy ako mladý učiteľ vo Vajnoroch, keď tam vypuknul veľký spor medzi rechtorom Chorvátom a tamojším farárom. Príčiny sporu nejdem dnes rozoberať, len chcem spomenúť, že celé Vajnory - do chlapa - sa postavili za rechtora. Prečo? Lebo im bol blízky preto, lebo bol nielen rechtorom, ale aj poštárom vo Vajnoroch a Slovenský Týždenník, ktorý dochádzal do Vajnor asi 15—16 kusov v balíčku, sám roznášal jednotlivým odberateľom. No, že sa pri každej tejto zastávke upilo dobrého vajnorského a podebatovalo sa, to bolo samozrejmosťou. Vajnorský ľud pre túto cnosť rechtorovi prehliadnul všetky poklesy, lebo videli v ňom oduševneného rozširovateľa Slovenského Týždenníka. A keď nastal boj, do ktorého zasiahlo aj 17 maďarských žandárov, bolo vidieť účinky výchovy Slovenského Týždenníka a Katolíckych Novín, ktoré Vajnoráci odoberali a radi čítavali. Boj prepuknul tak ostré, že Vajnoráci nepustili farára na Vianoce ani do kostola a to len preto, lebo tušili, že zaútočí na rechtora len preto, aby sa ubili haleny a slovenčina, za ktorú Slovenský Týždenník tak otvorene a nebojácne bojoval. No a Vajnoráci to vyhrali! Na miesto farára, ktorý musel pre tento čin z Vajnor odísť, dostali svojho miláčka Ferdiša Jurigu, ktorý ich v ďalšom odboji posilňoval až prišlo konečné vzkriesenie: deň 28. októbra 1918. A to bola aj najkrajšia odmena pre nášho nebojácneho novinára, terajšieho predsedu vlády, dr. Milana Hodžu. Vďačíme mu za jeho prácu a prajeme mu v ďalšej práci stáleho zdravia, sily a vytrvalosti! Pavel Teplanský, poslanec, predseda rozpočtového výboru."