Slovák, 7. 7. 1935
1935
Popis:
Vajnory staré, Vajnory nové, Vajnory večné
Poznámka:
Z článku Pavla Čarnogurského vyberám aspoň časti z jednotlivých tém: Vajnory a cestovný ruch: "Ale cudzincov obchodne paláce príliš nezaujímajú. Trebárs i tak vysoké, ako je najnovší zázrak Bratislavy, Manderlov mrakodrap. Tie vidia v iných mestách ešte vyššie. Radšej chcú vidieť originalitu, slovenskosť. Lenže tej Bratislava nemá nazbyt. Slovensky tu počuť síce už ako-tak, ale ešte ani zďaleka nie natoľko, ako by to hlavne mesto Slovensku malo ukazovať. A tak obyčajne každého zavedú do Vajnor. Lebo Vajnory nahradia v slovenskosti všetko, čo Bratislava nemá. Snáď keby Vajnory neboli tak blízučko Bratislavy, musela by si Bratislava vystavať nejakú Slovensku dedinu." Vybudovanie námestia: "Len donedávna bola jedna ťažkosť. Ak ste v Bratislave požiadali niektorého šoféra, aby vás zaviezol do Vajnor, vaša žiadosť ho nijako nenadchla pre dobrý zárobok. Totiž všetci bratislavskí majitelia taxíkov považovali skoro za nemožne dôjsť do Vajnor. Tato dedina bola pre nich známa viac pod menom Slovenské Benátky. Lenže nie na mori, ale na barinách. Široké návsie vajnorské bolo veľkou barinou, ktorá vo veľkej horúčosti vysychala, meniac sa takto v sídlo prachu, ktorý by postačil pre cely okres. Tie bariny dnes sú len rozpomienkou na minulosť. Museli ustúpiť novým časom. Tak dnes miesto nich celou širokou návsou ide krásna cesta. Okolo nej, tam, kde boli ešte pred dvoma rokmi najhlbšie bariny, je široká štrková vyvýšenina s alejou veľkolistej lipy. Na všetky strany aleje, pred školou, krásnou modernou budovou, je čerešňový sad. Ale to nie je zásluhou Bratislavy. Kdeže! To by len po úradoch vedeli povedať, koľko raz bolo treba schody premerať a vysvetliť, čo to znamená pre Vajnory, ale i pre Bratislavu a pre slovenskú vec vôbec! " Ľudové umenie "A predsa i v minulosti, keď Vajnory boli po vonkajšej stránke snáď najodstrašujúcejšou obcou na Slovensku, po vnútornej stránke boli pravým opakom. Nestarali sa o vonkajší svet žily sebe svojmu svetu, ktorý sa počínal na prahu kuchyne, či predsiene, do ktorej keď vkročíte musí vás priamo ohromiť jedinečná krása, vliata do hýrivej pestrosti nástennej ornamentiky. Hej, keby ste vošli do izby takej tetky Bruderovej! Tu by ste v jej kuchyni ostali inač stať, než pred Manderlovym palácom. Dokiaľ totiž ten od prvého až po dvanáste poschodie ma všetok navlas rovnaké, mŕtve, tu každá čiarka, každý prvok iný. " Charakter ľudí "Vajnorák nás pohosti dobrou slaninkou, chlebom, učastuje vínkom, povypráva sa s vami. Nepočíta vám sústa a glgy s prianím každému, aby už bolo posledne. Pán Boh chráň! A keď už odchádzate, nuž vám nezabudne nikto povedať; ´Tedat im piekne dzekujeme za navštevu.´ Nuž tak. Pohostia vás, dajú vám všetko pohodlie. Pravé slovenské duše. Nie div, že úslužní Francúzi to dávno zbadali a Vajnory sa im tak zapáčili, že v Paríži, ak by ste sa pochlubili, že ste z Bratislavy, musíte určite podotknúť, že : Bratislavy od Vajnor. Potom len vedia, kto ste a čo ste." Čo dodať? Snáď len to, že k tomu, aby sme sa mohli správne zorientovať kam že sa to my uberáme, mali by sme vedieť, odkiaľ sme vyšli - teda; kde sme sa dostali naši starí rodičia a rodičia.