Ľudové noviny, 29.12.1922

Ľudové noviny, 29.12.1922

1922

Poskytovateľ/autor:
Ján Jurkovič

Popis:
Matej Hlavatý bojoval za vajnorské pozemky na letisku "aby sa naši predkovia nemuseli za to v hrobe obracať a naši potomkovia nad tým nariekať".

PREPIS TEXT ČLÁNKU:
Dopisy. Vajnory (župa bratislavská).
Ctení občania! Nechcem nikoho poučovať, len upozorním na výsledky jednej próby ohľadom našej obecnej budúcnosti.
Pán inžinier Merhaut zavítal do nášho obecného výborového zasadnutia asi v apríli a predostrel návrh, že či by nebolo zasadnutie ochotne privoliť na odstúpenie obecného pasienka menovaného „Uhliská“? Že vraj na civilne Ietište.
Slovo väčšiny bolo: nie.
Niektorí sa ovšem pripojili k návrhu pod podmienkou: nech nám dajú zato zem v susednom panstve, ale za 1 siahu žiadame 1% siahy.
Nuž neviem, či to bola nemožnosť?
Alebo ich nedbanlivosť keď nedali žiadnu odpoveď. Prišla teraz druha próba. Vymenovaný vybor bol dňa 18. decembra zase povolaný na skúšku.
Že vraj v jarnom zasadnutí sa vyslovil za zem, a že čo by vraj i včuľ na to povedal, lebo oni — ti pani —i by boli naklonení nám dať zem za zem tam i gdesi pri Verekine? (poznámka Vrakuni)
A čo na to výbor?
Jedni sa vyslovili za nič, za žiadnu cenu; nedáme pasienok, lebo bez pasienku obec byť nemôže. Druha stránka sa vyslovila.
Iže áno, ale ponevač je pozemok od obce veľmi vzdialený a cesta k nemu je obtížna, privolila na to „ano“ len vtedy, keď dostaneme za 1 siahu 3 kvadratné siahy.
Výborníkov bolo 26, z ktorých za to „ano“ odhlasovalo 14. Nuž prosím Vás, pani výborníci, keď by aj boli tri siahy za jednu, či môžeme byť, spokojní? Ja poviem, že nie a navrhujem nie a nie.
A prečo?
Preto, lebo najprv sa musíte postarať o pasienok, bez ktorého byť nemôžeme.
Potom kto vám pri dedine popusti rolá na pasienok a pôjde na 15 km do tretieho chotára?
A jaky by to bol spôsob až po dedinu si dať zavrieť letišťom a to ešte civilným svoj pozemok? Nielen hanba a škoda by nás zastihla, lež aj veľká povinnosť obce, lebo časom obyvatelia (letišťa, pripadli by našej obci jako patriční.
Mame dostatočný príklad zo susednej obce Račiždorfa a Renzirky.
Prosím treba sa presvedčiť.
Poznamenávam, že je to len druha próba a ešte neistá, ale treba byť na stráži, aby ta tretia próba nepriniesla nám prekvapenie, ale vyniesla rázne rozhodnutie v úplnom počte za „N I E“.

Aby sa naši predkovia nemuseli za to v hrobe obracať a naši potomkovia nad tým nariekať.
Naši otcovia hospodárili mozoľne, nakúpili si aj v susedných obciach pozemok, ale nepredali zo svojho dvora ani šľapaje, lebo táto je každému prepotrebná asi tak, ako aj tento pasienok nám, bez ktorého my hospodáriť nemôžeme.
Nedá sa tajiť, že paša ma pre Vajnory význam ohromný. Veď všetci to chceme, aby na tu zimu čim viac krmu ostalo zachránene vo stodole.

Včuľ pýtam sa Vás, či neviete, že Vajnory sa natoľko rozmnožujú, že ten pozemok aspoň čiastočne pre našich potrebovať budeme?
Pýtam sa, začo sa predáva jedna siaha na stavisko začo tam dolu na tom treťom chotáre tá roľa?
Pýtam sa, kto by to Ietište staval, kto by na ňom lietal?
ty ubožiaku, Vajnoráku, čo potom?
Pravda, by si stonal väčšmi jako dnes.

Čítal som, že autonómia prinesie nám právo, pravdu, čistú slobodu.
Teda my Slováci sme za ňu preto čo je slovenské. nech je naše - žiadneho švagra ani brata si nepripúšťajme.
Neberiem všetko do povahy, len upozorňujem, až bude za potreby, vysvetlím záležitosť jasnejšie, nakoľko bude si to obecenstvo žiadať.

Šťastlivý nový rok naším čitateľom!
Matej Hlavatý.

Matej Hlavatý na plagáte pod textom

Poznámka:
Na Mateja Hlavatého by mali Vajnoráci spomínať s veľkou úctou!!!

Nebol "študovaný", no z jeho "Dopisu" je jasné, že bol naozajstne MÚDRY a ZODPOVEDNÝ.

Zamyslenie:
Naši starí rodičia boli naozaj múdri. Uvedomovali si, že pôda je pre človeka jedinou skutočnou a trvalou hodnotou.
Chránili ju pre seba a svojich potomkov - pre nás.

Dnes má väčšina z nás stredoškolské/vysokoškolské vzdelanie a všetci máme prístup k nekonečnému množstvu informácií/dezinformácii.

O niečom takom sa Matejovi nemohlo ani snívať.
On sa musel spoliehať len na svoj zdravý rozum. Sme teda oproti naším predkom podstatne vzdelanejší a informovanejší.

NIE SME VŠAK MÚDREJŠÍ!
Naopak!!!
Elektronické médiá nás stále viac zahlcujú zbytočnými informáciami, medzi ktorými už nedokážeme rozoznať lož od pravdy, podvrh UI od reality, zavádzanie od dobrej rady.
Médiá myslia za nás a my sme si odvykli používať vlastný rozum.

Znalostne sme tak úzko špecializovaní, že sa nevyznáme ani v tom, čím sa zaoberá kolega z vedľajšej kancelárie.

K múdrosti, ktorá je na samom vrchole informačnej pyramídy (údaje >informácie>znalosti>múdrosť) sa dopracuje len zanedbateľné percento súčasnej populácie.

V skutočnosti sme oproti našim predkom poriadne zblbli.

Okrem iného, sme zabudli aj na to, že najcennejšia „komodita“ na tomto svete je pôda ... aj keď by sme to mali vedieť (alebo aspoň tušiť);
* že žijeme len vďaka zemi (potrava, suroviny, miesto pre život ...),
* že všetky veľké vojny vznikli a vznikajú kvôli ovládnutiu zeme a zdrojov pod jej povrchom (aj keď ich iniciátori skutočné dôvody vždy rafinovane zastierajú),
* že rastom populácie rapídne ubúda podielu zeme na obyvateľa,
* že hodnota miesta na zemi (pozemku) rastie čoraz väčšou rýchlosťou ... a tí najbohatší robia všetko pre to, aby ho od chudobnejších čo najviac a čo najrýchlejšie získali pre seba,
* ... že bez vlastnej zeme sú ľudia len obyčajní otroci.


Súvisiace odkazy