Slovenské ľudové noviny, 20. 1. 1911
1911
Poskytovateľ/autor:
Ján Jurkovič
Popis:
O Vajnorch v 10. rokoch minulého storočia.
Poznámka:
Prepis: Chcem čitateľom našich „Slov. Ľudových Novín“ opísať, jako my to tu žijeme.
Som tej mienky, že takéto poučne veci radi precitajú kdekoľvek a poučia sa. My sa tiež radi poučíme čo osožného čítame z druhých krajov.
Naši hospodári sú ozaj pracovití gazdovia. To im slúži na chválu. Náš chotár neni veľký, z toho by nevyžila tak ľudnatá obec jako sú Vajnory. Väčšina pola mame v Prešporkom, sv. jurskom, račišdorfskom chotári. Mnohý by sa pýtal, jako sme to mohli nadobudnúť? I o tom poviem jedno-druhé.
My Vajnoráci sme i vinohradníci i roľníci, teda roboty dosť. Sotva, že vo vinohradoch odložíme nožnice, kramplu, už nás čaká sejba, sadenie, a tak robota zachytá druhu. A mame ešte i druhy starý dobrý zvyk, ktorý pochádza od našich starých predkov. U nás totiž, keď sa syn ožení, neodlúči sa od otca. Žena, čo donesie do domu — málokedy peniaze, ale zväčša rolu, vinohrad — to sa obrobí spoločne a groš, čo sa z jej podielu, najmä z vinohradu za víno utŕži, dáva sa do sporiteľne. Dnešné časy ale sú nám v tomto ohľade akosi neprajne, lebo nemôžeme úrodu vinohradov víno speňažiť.
Mnohí z našich hospodárov majú v pivniciach dvoj-trojročne, tie najlepšie vina, a nedajbože ho odpredať. Príčina toho bude akiste ta, lebo ti, čo vina kupujú a potrebujú, ako hostinskí a privátni ľudia, zvlášť pani duchovní, nevedia o nás.
Naša česť, a naše dobre meno známe na celom okolí, je zárukou toho, že naše vína sú spravodlivé, prírodné, čisto manipulovane, a tedy s dobrým svedomím môžeme všetkým našim priaznivcom a priateľom, tak slovenským, ako aj českým svoje vina odporúčať.
Ceny sú asi nasledovne: Nove víno hektoliter 26 zl., a staré 30—32 zl.
Vajnorák