Východná fasáda budovy Potravného družstva
1975
Poskytovateľ/autor:
Cyril Grebečí
Popis:
Vajnorské kino nebolo "hocijaké". Bolo moderné a malo tradíciu. Viaceré generácie Vajnorákov majú naň pekné spomienky.
Bolo v pridozenom centre obce, kde sa nedeľu premlela snáď celá dedina.
Doobeda kostol, poobede malinovka alebo pivo, zmrzlina a potom kino. Premietali sa väčšinou o 14:00 detské, o 16.30 mládežnícke a o 20:00 večerné filmy.
Lístky predávala pani Golecová a Zemanová.
Príbehy okolo vajnorského kina by mohli byť samostatnou témou našich spomienok.
Poznámka:
Komentáre na FB:
Vladimír Glonec
Pamätám. Ujo premietač bol taký starý pánko pupkatý ktorý pajdal na jednu nohu a lístky trhala pani Koišová.
Dana Schmidtova
boli sme tam každú nedeľu.
Vajnory v spomienkach
Spomínam si na pani Golecovú, ktorá predávala lístky a okrikovala nás, keď sme počas premietania komentovali scény :-) Keď sa náhodou roztrhol film, tak zase netrpezliví diváci zo sály vykrikovali na premietača, aby sa s tým pohol a volali ho "Svitnič" ... ale viem, že sa tak nevolal. :-)
Vajnory v spomienkach toto je premietačka kina Družstevník
https://www.youtube.com/watch?v=WUjtjA-pvoQ
Linda Michalková Richnákova
Najlepší bol okenný parapet na sedenie, ktorý patril oknu nad pánskymi záchodmi, bol súčasťou točitého schodišťa. Sedávali na ňom, len VIP!
Vajnory v spomienkach
... okolo okna a na parapete bola kreslená "výzdoba" a nejaké iniciálky :-)
... tuším, že som bol tiež prispievateľ :D
Mária Belajová
Aby sme nezabudli na prilepene zápalky, na strope schodiska vedúceho na povalu. Do dnes je to pre mňa záhadou?!
Mária Belajová
Výzdoba určite neboli " prasiatka"?
Ja Ju
Tí čo majú lepšiu pamäť mi pripomenuli, že premietač sa volal Varga a keďže jeho partnerka bola Svitničová, dostal po nej neoficiálne nemo :-)
Peter Leška
Tam na záver posledný obraz bolo naše kino? To znamená, že celé je to z kina Družstevník?
Vajnory v spomienkach
áno, to je premietačka z nášho kina ... je to dokument STV, čo sa natáčal vo Vajnoroch.
Brigita Jajcajová Ja mám na to kino takú spomienku, že keď v r.1973 premietali, kreslenú " Snehulienku a 7 trpaslíkov, tak kino bolo tak preplnené, že ja som sedela na obyčajnej stoličke, na schodoch, a brata mala na kolesách. Lístky boli vypredané, my sme prišli s plačom domov, tak nás otčim zobral späť, a vybavil, tú stoličku.