Obáranie
1949
Poskytovateľ/autor:
Ján Krištofič
Popis:
Na fotke vľavo je gazda - Ľudovít Krištofič a vpravo mäsiar - Karol Zeman pri obáraní svinky, ktorá je už položená v drevenom koryte a nachystaná na čistenie od chlpov.
Poznámka:
Ešte si celkom dobre pamätám na naše domáce zabíjačky v 50. – 70. rokoch. Bolo ich veľa. V 50. rokoch každoročne aspoň dve neskôr jedna ... až to začiatkom 80. rokov úplne skončilo. Vtedy som nemal zabíjačky v obľube. Vždy im predchádzala nervozita. Deň pred tým mama varila vo veľkých hrncoch ryžu do "itrniček", čistila cesnak, cibuľu, pripravovala ingrediencie ... Babka krájala rožky do „jelítek" a pripravovala povrázky na viazanie jaterníc .... Otec umýval koryto, zostavoval "rém" (drevené mäsiarske háky na stojkách - taká šibenica pre ošípané) a „ponky“ (stoly s doskou z tvrdého dreva hrubou cca 10 cm) na sekanie a krájanie mäsa, oškvarkov. Dedko brúsil nože, nosil vodu, polienka na kúrenie v dvoch šporákoch a pod kotlom. V deň zabíjačky, keď sa rozvidnelo, už vrela voda v dvoch 50 l hrncoch. Vtedy prišiel náš stabilný mäsiar - Daňo Belaj. V kuchyni si dal pohárik vína a mama zatiaľ bežala s nejakou maškrtou vylákať von z chlieva "mušurku" (tak volala babka každú svinku o ktorú sa starala). Tam na ňu čakal otec s "pukačkou" (jatočnou pištoľou) a vždy ju zložil skôr, ako mohla vytušiť, že sa má niečo udiať. Tento úkon totiž nacvičovali s "mušurkou" celý týždeň predtým bez streľby, aby si zvykla a nestresovala sa. Po puknutí (výstrele) sme vybehli z kuchyni a velenie prevzal Daňo. Chovali sme väčšie ošípané, ako je na fotke (pred zabíjačkou mávali do 300 kg), ale nemali sme problém manipulovať s nimi. Daňo s otcom v tom už "mali grif". Tak sme ju vždy bez problémov dostali do koryta, posypali živicou (aby sa ľahšie čistila) poobárali vriacou vodou, pomocou reťazí pootáčali v koryte. Potom sme ju všetci museli rýchlo čistiť od chlpov a vrchnej vrstvy kože plechovými škrabkami v tvare kornúta. Takto si pamätám tú prvú, najnepríjemnejšiu, časť zabíjačiek.