Goebbels na vajnorskom letisku
1941
Majiteľ fotografie:
Nový svet
Popis:
Text pod obrázkom: "Slovenské dievčatá núkajú Dr. Goebbelsovi chlieb a soľ."
Uverejnené v časopise Nový svet 6. 9. 1941 rubrike Z minulých dní, str. 2.
Obrázok zachytáva privítanie ríšskeho ministra propagandy Josepha Goebbelsa na vajnorskom letisku. V strede záberu je správca Vajnorskej ľudovej školy Vojtech Horák uniforme veliteľa HG. Vpravo sú krojované vajnorské dievky.
Goebbels prišiel do Bratislavy na pozvanie min. hospodárstva Gejzu Medrického.
Poznámka:
O Goebbelsovi sa vie, že ako ríšsky minister propagandy ovládal tlač, rozhlas, film, takže "vlastnil pravdu". V tej dobe bol najnebezpečnejší príslušník fašistickej hierarchie.
Od neho pochádza známy výrok: "Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou".
O Vojtechovi Horákovi som sa toho dosť dozvedel od mojich rodičov pri ich spomienkach na školské roky.
Aj v dobovej tlači 30. a 40. rokov je celý rad článkov o účasti tohto vajnorského správcu ľudovej školy a agilného veliteľa HG na politických a kultúrnych aktivitách.
Z pamätí aj z článkov vyplýva, že Horák podľahol fašistickej politickej propagande, ktorá sa v tej dobe šírila po celej Európe. Zrejme z ctižiadosti a karierizmu sa začal politicky angažovať. Úslužnosťou voči vtedajšej moci sa mu podarilo získať nemalý politický vplyv.
Bol iniciátorom prestavby budovy vajnorskej ľudovej školy. Tá sa počas jeho správcovstva stala známym kultúrnym centrom. Konali sa v nej prednášky a výstavy navštevované významnými domácimi i zahraničnými osobnosťami. Mnohé z týchto podujatí svojim významom ďaleko presahovali rámec obce.
Horákovi sa teda nedá uprieť, že mal zásluhy na vtedajšom výraznom kultúrnom rozvoji obce.
V roku 1939 udelil Horákovi dokonca aj pápež Deklaráciu cti "Pro ecclesia et pontifice". Bolo to veľké vyznamenanie. No dá sa vytušiť, prečo a komu sa veľké vyznamenania udeľujú.
Dnes sa dá ťažko posúdiť, či boli Horákové aktivity motivované aj úprimným vzťahom k Vajnorskej ľudovej kultúre alebo len ctižiadostivosťou (súperením s Čarnogurským).
V každom prípade sa v tej dobe aj Horákovou zásluhou stali Vajnory všeobecne známou slovenskou obcou, ktorá sa v tlači dávala za vzor ostatným.
Bolo to jediné obdobie, kedy sa Vajnory a ich ľudová kultúra dostali na národný piedestál.
Nestretol som sa s informáciou, že by Horák niekomu z Vajnorákov zámerne škodil.
No aj keď to netušil, najviac škodil sám sebe svojou politickou angažovanosťou.
Veril, že ho čaká skvelá kariéra, keď bude agilne nadbiehať mocnosti, ktorá mala v pláne pohltiť celú Európu.
S odstupom času vieme, že to bol v jeho živote najväčší omyl.
Po porážke Nemecka sa Horák prepadol z výslnia do všeobecnej nemilosti. Zavrhli ho aj tí Vajnoráci, ktorí ho predtým velebili.
Osobný názor
Nemám právo súdiť Horáka pre jeho presvedčenie a politické ambície, aj keď odsudzujem politiku ako takú.
Od svojej babky som prevzal názor, že „politika je panské huncútstvo“ a dnes považujem politiku za najhoršie prekliatie ľudstva.
Uvedomujem si však aj to, že ľudia sú slabí a bohužiaľ, mal som možnosť sledovať, ako ľahko podliehajú propagande režimu práve tí, čo sa považujú za chytrých, ako dokáže vstup do politiky pokriviť charakter aj slušnému človeku a ako dopadajú tí politicky ambiciózni.
Horákov príbeh nie je v ničom výnimočný. Za každého režimu v každej spoločnosti sa to opakuje. Len málo ľudí odolá politickej propagande - vštepovaniu politickej ideológie skupinami, ktoré majú v rukách médiá. A aj vo Vajnoroch sa vždy nájde niekto politicky ambiciózny.
➖➖➖
Doslov - citácia z Wikipédie:
Goebbels spáchal 1. mája 1945 samovraždu spolu so svojou manželkou, krátko po tom, ako otrávil svojich 6 detí.