Vojaci pred krčmou
1971
Majiteľ fotografie:
Ján Jurkovič.
Popis:
Družstvo mladých vojakov z Výcvikového strediska spojovacích špecialistov (VSSŠ) v Poprade na výlete, ktorý bol pôvodne zameraný na poznávanie okolitých obcí. Zmenil sa však na ochutnávky toho, čo sa čapuje v miestnych krčmách.
Vpravo s rozopnutým sakom stojí Vajnorák Jano Jurkovič.
Poznámka:
Osobná spomienka na ZVS
Prvý polrok na vojenskej službe som prežil v poddôstojníckej škole v Poprade, kde ma mali vycvičiť za mechanika rádioreleových staníc RDS 66.
Keď však lampasáci zistili, že dobre kreslím a maľujem, neunavovali ma výcvikom, ale objednávkami na obrazy do ich obývačiek. Najprv si u mňa veliteľ roty kpt. Benčík objednal olejomaľbu tatranskej krajinky a potom za mnou chodili ďalčí
K tomu mi dal pplk Fottík (zástupva vel. útvaru VSSŠ) bojovú úlohu; namaľovať v PVS (politicko-výchovná sieň bola prietranná aula) 6 veľkoplošných nástenných obrazov – pamätné miesta bojov ČSA.
Tak som cvičil so štetcom a farbami. 🙂
Na výlet, z ktorého je fotka, si spomínam len matne, lebo v každej dedine, kde sme došli, nám miestni objednávali chalt, a tak mám tu spomienku trochu zahmlenú. Fotka je pravdepodobne z Makušoviec.
Po skončení takéhoto "výcviku" som sa vrátil do svojho útvaru 2520 v Trnave.
Tam ma ako "vyškoleného" hneď šupli do služby na veliteľské stanovište v Bojničkách v zaradení ako "starší mechanik VKV staníc".
Bojničky vtedy zabezpečovali sledovanie vzdušného priestoru nad Slovenskom; teda žiadna hra ale ostrá služba. Zodpovedal som za spojenie s "hláskami"; rádiolokačnými stanicami a pozorovateľňami na západnom Slovensku.
Napriek odflákanému výcviku, som po dvoch mesiacoch získal 2. triedu mechanika VKV a druhú frčku (desiatnika). Po ďalších 3 mesiacoch som na divízii urobil skúšky na 1. triedu. Predo mnou sa „1“ mechanika nikomu nepodarilo získať. A aj ja som ju získal len vďaka omylu poroty. :D
S „1“ som automaticky dostal tretiu frčku, viac ako dvojnásobný žold a vychádzkovú knižku "do vačku" – teda o povolenie vychádzky som už nemusel žiadať veliteľa roty.
Druhým rokom som už nechodil do "bojovej služby".
Bol som zaradený ako IKVČ (inštruktor kultúrno-výchovnej činnosti útvaru); mal som na starosti útvarovú knižnicu, nástenky na 4 rotách a organizoval som „kultúrne“ podujatia.
O zážitkoch z tohto obdobia by som sa mohol baviť len s tými, čo boli pri tom; každý iný by to považoval za vymyslené vtipné a dobrodružné historky, prinajmenšom za preháňanie.
Všetkých tých chlapcov na fotke si pamätám, no mená mi už z hlavy vyšumeli.
Vzadu druhý zľava je Jožo Krajčovič, ďalej Vojto Mika, veliteľ čaty Milan Maliňák, ...
Čupia: druhy zľava Vlado Plačko a vpravo Miro Chrobok.