Holubníky v dvore
1960
Detail:
Roľnícka 77
Majiteľ fotografie:
Martin Fekete
Popis:
Do konca 60. rokov sme mali podobné holubníky pod celou odkvapovou rímsou hospodárskeho objektu dlhého cca 20 metrov.
Poznámka:
V 50. rokoch otec nedeľu ráno vyberal mladých holubov. Mama z nich uvarila polievku a keď ešte neboli celkom uvarené, naplnila ich a upiekla. Bola to nedeľná delikatesa pre celú rodinu. Neskôr, niekedy v prvej polovici 60. rokov (keď začali fungovať poľnohospodárske družstvá a rástla životná úroveň z mesiaca na mesiac, mohol si mäso od mäsiara dovoliť už každý) sme prestali chovať holubov na mäso a ich kŕdle nám začali vo dvore vadiť. Pamätám si, že niekedy koncom 60. otec holubníky odstránil, no holuby sa aj tak ešte niekoľko rokov zdržiavali na streche. Nad Vajnormi dlho krúžili veľké kŕdle holubov, čo mali kedysi holubníkové sídla v takmer každom dvore. Dnes sa na zabíjanie mladých holubov pozeráme ako na bezcitnosť. Lenže v tom čase platili aj holuby za domáce zvieratá chované pre obživu. Gazdovia ich neodháňali, keď na dvore sypali zrno sliepkam. No a keď mala gazdiná urobiť polievku, tak od nepamäti si sama zarezávala hydinu o ktorú sa starala; sliepky, husi a aj holuby. Bolo to tak normálne, ako je teraz normálne nakupovať v mäso Tescu (kurence z Poľská, hovädzie zo Španielska, bravčové z Belgicka ...) nestarať sa o to, kto ich choval, v akých podmienkach, ako ich zabíjal ... a považovať sa za milovníka či ochrancu zvierat.